Etika kognitívneho vylepšovania: Teologický pohľad

Nedávno som si vypočul fascinujúci prednáškový seminár od profesora Neila Messera z University of Winchester, ktorý sa zaoberal etickými otázkami spojenými s kognitívnym vylepšovaním (PCE) z teologického pohľadu. Prednáška rozsiahle preskúmala rastúci trend používania farmakologických látok na zlepšenie pamäti, pozornosti a celkového kognitívneho výkonu, pričom sa zamerala na rozdiely medzi terapiou a vylepšením, a to všetko prostredníctvom šošovky kresťanskej teológie. Messer ponúka premyslené argumenty a podnecuje k hlbokým úvahám o tom, ako by sme mali pristupovať k týmto technológiám v kontexte našich hodnôt a viery.

Kľúčové poznatky

Prednáška profesora Messera priniesla niekoľko zásadných zistení:

• Rozmedzie terapia/vylepšenie je nejasné: Rozlíšenie medzi terapiou (liečbou porúch) a vylepšením (zlepšovaním normálnych schopností) je často diskutované, ale nie vždy jasné.
• Teologické zdroje pre etickú analýzu: Kresťanská teológia ponúka cenné nástroje na hodnotenie technológií prostredníctvom naratívov o uzdravení, chápania ľudstva ako stvorenia a úvahy o postihnutí.
• Kritika individualizmu: Motivácia pre PCE často pramení z individuálneho pohľadu, ktorý je v rozpore s kresťanskými hodnotami zdôrazňujúcimi komunitu a vzájomnú podporu.
• Strach z neúspechu ako forma modloslužby: Intenzívny strach z neúspechu pri používaní PCE môže viesť k presunu ultimátnych záujmov na dosiahnutie svetských úspechov, čo Messer označuje za formu modloslužby.
• Nuancovaná diskusia o postihnutí: Perspektívy ľudí s postihnutím spochybňujú predpoklady o normalite a vhodnosti hľadania uniformity, čím odhaľujú potenciálne úzke chápanie ľudského rozkvetu.

Rozlíšenie terapia/vylepšenie: Zápasník v etickej debate

Jeden z kľúčových bodov prednášky sa týkal nejasnosti rozmedzia medzi terapiou a vylepšením. Profesor Messer poukazuje na to, že toto rozlíšenie je často diskutované, ale nie vždy jasné. Filozof John Harris argumentuje, že rozlíšenie nemá žiadny morálny význam a malo by sa posudzovať len na základe znižovania škôd a maximalizácie prínosov. Naopak, Michael Sandel tvrdí, že toto rozlíšenie je eticky dôležité, najmä pri rozhodovaní rodičov o schopnostiach svojich detí.

Táto debata sa ešte komplikuje definíciou samotného zdravia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ho definuje ako úplnú fyzickú, mentálnu a sociálnu pohodu – nielen absenciu choroby. Táto definícia bola kritizovaná za svoju nejasnosť a utopickosť. Filozofovia ako Christopher Boorse (absencia dysfunkcie) a Jerome Wakefield (škodlivá dysfunkcia) ponúkajú alternatívne definície, každá so svojimi vlastnými obmedzeniami.

Teologický rámec pre hodnotenie technológií

Profesor Messer navrhuje kresťanský teologický rámec na hodnotenie kognitívneho vylepšovania, ktorý sa zameriava na niekoľko diagnostických otázok:

• Odráža to bytie stvorenými obrazom Božím alebo snahou stať sa Bohmi?
• Hodnotí materiálnu existenciu primerane?
• Je to dobrá správa pre chudobných?
• Uznáva minulé zlyhania?

Tieto otázky slúžia na kritické hodnotenie dopadu technológií na ľudskú dôstojnosť, spravodlivosť a celkovú pohodu.

Individualizmus vs. Komunita: Kresťanská perspektíva

Prednáška tiež zdôraznila konflikt medzi individualistickými motiváciami za PCE a kresťanskými hodnotami komunity a vzájomnej podpory. Motivácia na zlepšenie kognitívnych schopností často pramení z konkurenčného prostredia, čo odráža individuálny pohľad, ktorý je v rozpore s kresťanským zdôrazňovaním láskavosti k susedom a porozumenia Božieho sveta.

Strach z neúspechu a modloslužba

Messer poukazuje na to, že intenzívny strach z neúspechu pri používaní PCE môže viesť k presunu ultimátnych záujmov na dosiahnutie svetských úspechov, čo označuje za formu modloslužby. Kresťania sú povzbudení nájsť slobodu od tohto strachu prostredníctvom odpustenia a nádeje vo večný život.

Nuancovaná diskusia o postihnutí: Výzva k prehodnoteniu normality

Záver prednášky sa zameral na otázku farmakologickej intervencie u ľudí považovaných za „postihnutých“. Messer naznačuje, že perspektívy ľudí s postihnutím spochybňujú predpoklady o normalite a vhodnosti hľadania uniformity. To môže odhaľovať potenciálne úzke chápanie ľudského rozkvetu a vyzýva k prehodnoteniu toho, čo skutočne znamená „byť zdravým“ a „byť normálnym“.

Záverné úvahy

Prednáška profesora Messera predstavuje cennú perspektívu na etické výzvy spojené s kognitívnym vylepšovaním. Ponúka nám premyslený rámec pre hodnotenie týchto technológií, ktorý zdôrazňuje dôležitosť teologických princípov a kresťanských hodnôt. Je to výzva na hlboké zamyslenie sa nad tým, ako tieto nástroje ovplyvňujú naše chápanie ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti a celkovej pohody v spoločnosti.

Referencie

• Faraday Institute Research Seminar: The Ethics of Cognitive Enhancement: A Theological Perspective – Prof. Neil Messer (May 26, 2015)

Približne 180 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.90 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.