Čo si o vás myslia známi filozofi?

Video „Čo hovorí vaša obľúbená filozofická škola o vás?“ od Philonautica sa ponorilo do temných zákutí filozofie a prezradilo, čo si o nás myslia niektorí z najväčších mysliteľov histórie. Od absurdity života podľa Kafku až po cynizmus Diogena, video odhaľuje, že naši obľúbení filozofi nemusia mať o ľudstve práve najlepšie mienky. Čaká vás pohľad na filozofiu, ktorá nie je príjemná, ale určite provokujúca k zamysleniu nad sebou a svetom okolo nás.

Kľúčové poznatky

• Kafka: Vidí v každom z nás stratenú ovcu zmätenú byrokraciou a absurdnými systémami.
• Schopenhauer: Považuje naše úspechy za prázdne a našu pýchu za prehnanú.
• Wittgenstein: Upozorňuje na to, ako jazyk zamotáva náš rozum a vytvára iluzórne problémy.
• Hume: Porovnáva nás s ostricami – bezvýznamnými v rozsiahlych vesmírnych mierkach.
• Dostojevskij: Vidí v ľuďoch perverziu, vďačnosť a lásku k vlastnému utrpeniu.
• Diogenes: Považuje nás za hlúpe a bezcenné stvorenia.
• Camus: Varuje pred falošnou nádejou na spravodlivý koniec.
• Kant: Tvrdí, že sme z „krivého dreva“ a musíme sa disciplinovať rozumom.
• Da Vinci: Upozorňuje na našu pýchu a radí nám učiť sa od prírody.
• Cioran: Znevážlivo hovorí o živote ako o niečom, čo si nezaslúži pokračovanie.
• Descartes: Vyzýva nás k pochybnosti o všetkom, vrátane vlastných zmyslov.

Filozofovia a ich pohľad na ľudstvo

Franz Kafka: Absurdita života a byrokracia

Kafka videl život ako nočmaru plnú absurdity a nespravodlivosti. Neobviňoval nás priamo, ale ukazoval nám svet, v ktorom sme stratení a bezmocní voči nepochopiteľným silám. Ako Joseph K. z Procesu, aj my sa môžeme ocitnúť zatknutí bez dôvodu a ponechaní na milosť neosobnej byrokracii. Kafka nám nepraje komfort, ale konfrontuje nás s realitou, že život nie je vždy spravodlivý.

Arthur Schopenhauer: Prázdnota úspechov a pýchy

Schopenhauer bol známy svojím pesimizmom a mizantropiou (nenávisťou k ľuďom). Považoval naše úspechy za bezvýznamné a našu pýchu za smiešnu. Podľa neho prenasledujeme zbytočné ciele a potom sme sklamaní. Schopenhauer nás vyzýva k pokore a súcitu, nie k oslavám vlastných dosiahnutí.

Ludwig Wittgenstein: Jazyk ako zdroj zmätku

Wittgenstein sa nezameriaval na osobné útoky, ale kritizoval náš spôsob používania jazyka. Podľa neho často hovoríme nonsens a mätúci nás jazyk vytvára problémy, ktoré vlastne neexistujú. Vyzýva nás k jasnejšiemu vyjadreniu a k tomu, aby sme sa zbavili iluzórnych problémov spôsobených nesprávnym používaním slov.

David Hume: Bezvýznamnosť v kozmickom meradle

Hume nám pripomína, že náš život je bezvýznamný v porovnaní s rozsiahlym vesmírom. Porovnáva nás s ostricami – všetko sme rovnako bezvýznamné stvorenia. Humeho pohľad môže byť drsný, ale núti nás zamyslieť sa nad tým, čo je skutočne dôležité v živote.

Fiodor Dostojevskij: Vďačnosť a láska k utrpeniu

Dostojevskij videl v ľuďoch perverziu a vďačnosť. Podľa neho si ľudia užívajú vlastné utrpenie a sú nevďační za to, čo majú. Dostojevskij nás konfrontuje s temnou stránkou ľudskej povahy a núti nás zamyslieť sa nad našimi skutkami.

Diogenes: Cynický pohľad na ľudstvo

Diogenes bol cynikom, ktorý otvorene znevažoval ľudí. Považoval ich za hlúpe a bezcenné stvorenia. Hľadal „muža“ v Aténach, ale nenašiel ho – našiel len hlupákov. Diogenes nás vyzýva k tomu, aby sme sa zbavili falošných hodnôt a žili jednoducho v súlade s prírodou.

Albert Camus: Falošná nádej

Camus varoval pred slepou nádejou na spravodlivý koniec. Podľa neho je život absurdný a nemá zmysel, pokiaľ sa nevzdorujeme tejto absurdite. Camus nás vyzýva k tomu, aby sme prijali realitu bez ilúzie a žili plnohodne napriek všetkému.

Immanuel Kant: Krivé drevo ľudskej povahy

Kant tvrdil, že ľudia sú z „krivého dreva“ a musíme sa disciplinovať rozumom a morálkou. Neobviňoval nás priamo, ale poukazoval na naše inherentné nedokonalosti. Kant nás vyzýva k tomu, aby sme sa snažili konať spravodlivo a dodržiavať morálne zákony.

Leonardo da Vinci: Učte sa od prírody

Da Vinci obdivoval prírodu a kritizoval ľudskú pýchu. Podľa neho sú naše vynálezy často hrubé a nemôžu konkurovať dokonalosti prírody. Da Vinci nás radí, aby sme sa učili od prírody a snažili sa napodobniť jej eleganciu a efektivitu.

Emil Cioran: Znevážlivo o živote

Cioran bol pesimista, ktorý znevážňoval život ako taký. Považoval ho za bezvýznamný a nudný. Cioran nás vyzýva k tomu, aby sme sa vzdali nádeje a prijali skutočnosť, že život nie je stála hodnota.

René Descartes: Pochybujte o všetkom

Descartes nás vyzýva k pochybnosti o všetkom, vrátane vlastných zmyslov. Podľa neho sú naše zmysly často oklamané a nemôžeme im úplne dôverovať. Descartes nás núti zamyslieť sa nad tým, čo je skutočné a čo nie.

Odporúčania a úvahy

Filozofia nám môže ponúknuť pohľad na život, ktorý je drsný, ale zároveň provokujúci k zamysleniu. Namiesto toho, aby sme sa cítili urazení kritickými názormi filozofov, by sme ich mali vnímať ako príležitosť na sebareflexiu a osobnostný rast. Zamyslime sa nad tým, či naše ciele sú skutočne významné, či náš jazyk nie je zdrojom zmätku a či si vážime to, čo máme. Možno, že vďaka filozofii môžeme lepšie porozumieť sebe samým a svetu okolo nás.

Dôležité odkazy

• Dostojevskij THE IDIOT: https://youtu.be/P46j7Y-pfLs
• You'll NEVER want to be SMART ever again: Schopenhauer's Secret: https://youtu.be/5Q3--VnIaeQ

Približne 185 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.93 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.