Cicero a rozdiel medzi náboženstvom a poverčivosťou

Gregory B. Sadler vo svojom najnovšom videu z novej série „Core Concepts“ analyzuje druhú knihu Ciceronovej práce O povaze bohov, konkrétne prezentáciu stoickej kozmológie a teológie Quintusom Luciliusom Balbusom. Video sa zameriava na zásadný rozdiel, ktorý Cicero a Balbus robia medzi náboženstvom a poverčivosťou – dvoma odlišnými postojmi človeka k božstvám. Sadler vysvetľuje, ako sú falošné a antropomorfické presvedčenia o bohoch znakom poverčivosti, ktorá je považovaná za hanlivú, zatiaľ čo správne presvedčenie o bohoch a správanie sa v súlade s nimi predstavujú skutočné náboženstvo, ktoré si zaslúži pochvalu.

Kľúčové poznatky

• Rozdiel medzi náboženstvom a poverčivosťou: Cicero a Balbus tvrdia, že existuje zásadný rozdiel medzi náboženstvom (rozumným porozumením božstvám) a poverčivosťou (falošnými presvedčeniami o bohoch).
• Poverčivá predstava o bohoch: Poverčivosť sa prejavuje v presvedčení, že bohovia majú ľudský vzhľad, vek, oblečenie, rodokmeň a dokonca aj ľudské slabosti a emócie.
• Stoická perspektíva: Stoici tvrdia, že bohovia nie sú podriadení ľudským emóciám alebo konfliktom; sú to skôr kozmické sily pôsobiace v prírode.
• Skutočné náboženstvo: Skutočné náboženstvo spočíva v uctievaní bohov s čistou mysľou, úprimným srdcom a bez pokrytectva.
• Historický kontext: Rozdiel medzi náboženstvom a poverčivosťou bol dôležitý aj pre starovekých filozofov a kultúru, ako naznačuje zmienka o starých Rómoch, ktorí odsudzovali poverčivosti a chválili skutočné náboženstvo.

Poverčivosť: Falošné presvedčenia o bohoch

Podľa Cicera a Balbusa sa poverčivosť prejavuje vo viacerých konkrétnych presvedčeniach, ktoré sú založené na ľudskom chápaní a antropomorfizácii bohov. Patrí medzi ne predstava, že bohovia majú podobný vzhľad ako ľudia (vďaka soche alebo umeleckým reprezentáciám), že sú starí, že nosia určité oblečenie a že vlastnia špecifické predmety – napríklad Zeusov blesk alebo Neptúnov trojzubec. Ďalej sa poverčiví ľudia domnievajú, že bohovia majú rodokmeň (kto koho splodil) a dokonca aj vzťahy medzi sebou, ako je manželstvo.

Najproblematickejšie však podľa Cicera a Balbusa je presvedčenie, že bohovia sú podriadení ľudským slabostiam a emóciám – imbecilitas. To znamená, že ich vnímajú ako neschopných, ublížencov alebo dokonca hlupákov. Poverčiví veriaci si myslia, že bohovia prežívajú lásku, závisť, smútok, hnev a dokonca sa aj navzájom vojnili – čo je zobrazené v mytológii, napríklad v bojoch Titánov a obrov.

Sadler zdôrazňuje, že stoici považujú takéto presvedčenia za „úplne hlúpe“ (utterly foolish) a plné nezmyslov a absurdít.

Skutočné náboženstvo: Porozumenie božstvu v prírode

Na rozdiel od poverčivosti, skutočné náboženstvo spočíva v porozumení bohov ako síl pôsobiacich v prírode. Stoici navrhujú, že bohovia nie sú ľudskí tvorovia s emóciami a slabosťami, ale skôr kozmické entity, ktoré prenikajú celý svet – napríklad Sírius ako démon mora alebo Neptún ako more samotné.

Podľa Cicera správny spôsob uctievania týchto bohov spočíva v rešpekte (veneratio) a myslení si o nich dobro (bene pensare). Toto uctievanie by malo byť úprimné, čisté a bez skrytých motivácií – pura, integra, incorrupta.

Historický kontext a etymológia

Cicero sa v svojej práci odvoláva na starovekých Rimanov, ktorí rovnako ako stoici rozlišovali medzi náboženstvom a poverčivosťou a pripisovali poverčivosti hanbu a náboženstvu pochvalu. Sadler tiež poukazuje na etymologické úvahy, ktoré Cicero používa na vysvetlenie rozdielu medzi týmito dvoma pojmami. Poverčivosť je odvodená od slova „superstitio“, čo podľa Balbusa znamená „preživšie“ (survivor) – teda modliť sa pre deti, aby prežili rodiča. Náboženstvo zase pochádza zo slova „religio“, ktoré znamená „opätovné čítanie“ alebo „skúmanie rituálov“.

Záver a úvahy

Ciceronova analýza rozdielu medzi náboženstvom a poverčivosťou predstavuje hlboký filozofický pohľad na vzťah človeka k božstvu. Ukazuje, že skutočné porozumenie božstvu nie je založené na antropomorfizácii a mytologických príbehoch, ale na racionálnom chápaní kozmických síl pôsobiacich v prírode. Tento pohľad nás núti zamyslieť sa nad tým, ako sami pristupujeme k náboženstvu a či naše presvedčenia nie sú ovplyvnené poverčivými predstavami.

Referencie a odkazy

• Cicero, Marcus Tullius. O povaze bohov.
• Gregory B. Sadler – That Philosophy Guy: https://www.youtube.com/@GregoryBSadler
• Reason.io: https://reasonio.wordpress.com/

Približne 149 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.75 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.