Cesta k neoliberalizmu: 12 000 rokov boja

V srdci každej éry, formovanej transformáciami sociálnych, ekonomických a technologických štruktúr, ležia filozofické otázky, ktoré skúmajú koexistenciu ľudstva so sebou samým a s prírodou. V diskusii odhaľujúcej cestu k neoliberalizmu, ktorá sa vinie cez tisícročia, sa pred nami otvára fascinujúci obraz, ktorý kombinuje dávnu minulosť s modernou prítomnosťou. Tento článok predstavuje neobyčajnú púť od prehistorických spoločenských modelov, cez úsvit neoliberálnych dizajnov, až po technologické výzvy dnešných dní.

Kľúčové poznatky

1. Historická perspektíva sociálnej kohézie: Prehistorické spoločnosti fungovali v symbióze s prírodou a kolektívnom zdieľaní zdrojov. Mnohé z týchto princípov boli stratené s príchodom agrárnej revolúcie a následným vzostupom individualizmu a vlastníckych práv.
2. Ekonomické a sociálne systémy: Časová os našej histórie je prerušená momentmi, keď spoločenské hnutia ako Pythagorovské komúny alebo raní kresťania kládli dôraz na spoločné vlastníctvo a obhajobu kutúrneho rodinného zväzku, ktorý nezávisel iba na pokrvných väzbách. Tieto hnutia inšpirovali filozofické myslenie Platóna a ďalších vizionárov.
3. Vzostup kapitalizmu a následný nástup neoliberalizmu: Od Magna Charty až po priemyselnú revolúciu sa ekonomické modely vyvíjali, pričom podnietili vznik aktívneho kapitalizmu a konečne neoliberalizmu v 20. storočí. Tento posun sa značne spoliehal na filozofiu slobodných trhov, ktorú úprimne obhajovala napríklad Margaret Thatcherová.
4. Technologická dimenzia súčasnosti: S rozmachom digitalizácie a umelou inteligenciou sa otvárajú otázky ohľadom práva, etiky a samotného významu pracovnej sily. Nielenže sa dynamicky mení povaha práce, ale aj základné princípy spoločnosti.

Pravek a kolektívne spoločnosti

Ako prvé sa vydáme do období dávno pred začiatkom poľnohospodárskej revolúcie. Archeologické nálezy ako lokalita Chatoyük v dnešnom Turecku naznačujú život v komunitách, v ktorých boli zdieľané zdroje a ľudia nevnímali svoje okolité prostredie cez hranice pokrvného príbuzenstva. Toto obdobie kontrastuje s našou súčasnou individualistickou spoločnosťou, čí birokratickou kontrolou a vlastníctvom, ktoré nám dnes pripadajú prirodzené.

Stredoveké paradigmá a smerom k individualizmu

Stredovek a obdobia knihy Magna Charty predstavujú zrod identity a vlastníctva medzi jednotlivcami. Návrat k dôrazu na vlastníctvo a individuálnu zodpovednosť skomplikovalo vzťahy v spoločnosti a často maskovalo nepriateľstvo a neschopnosť dôverovať v komunitné záujmy. Vďaka týmto posunom mohli vznikať mocné oligarchie a kapitalistické režimy, ktoré dnes ovládajú našu ekonomiku.

Technofeudalizmus a digitálny vek

S nástupom neoliberalizmu v polovici 20. storočia došlo k prudkému nárastu privatizácie a deregulácie, čo viedlo k postupnému úpadku strednej triedy a nárastu nerovnosti. V dnešnom digitálnom veku zohrávajú technologické spoločnosti a umelá inteligencia kľúčovú úlohu pri formovaní globálnej ekonomiky a hospodárskeho poriadku. Búrame hranice medzi národmi a otvárame dvere pre vznik nového druhu ekonomických modelov, ktoré majú jednoznačné riziká aj príležitosti, avšak základné otázky zostávajú - Komu bude AI slúžiť?

Nezodpovedané otázky a prípadné riešenia

Počas celej histórie sme mohli vidieť, ako sa ľudstvo usiluje dosiahnuť harmóniu medzi individuálnymi záujmami a spoločným dobrom. Dnes viac ako kedykoľvek predtým stojíme pred výzvami, ktoré si vyžadujú integrovanú odpoveď: môžeme zabezpečiť univerzálny základný príjem, založený na hodnotách spoločného dobra a ochrany prírody? Môže sa naše hospodárstvo transformovať tak, aby slúžilo celému ľudstvu, a nie len niekoľkým vyvoleným? A aké miesto v tom všetkom zohráva dôvera - medzi jednotlivcami, vo vláde a v technologických riešeniach?

Odkazy na ďalšie zaujímavé zdroje:

• Noble Ancestors and Modern Selves (2015)
• Utopian Living (2024)
• The Politics of Time (2024)

Naša cesta k neoliberalizmu je prepletená zlomovými momentmi, no esenciálna otázka zostáva - akú budúcnosť si pre nás môžeme vybrať? Pozývam vás k zamysleniu nad možnosťami, ktoré nám súčasnosť a blízka budúcnosť ponúkajú.

Približne 187 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.94 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.