Budúcnosť umelej inteligencie a kreativity

AI mení pohľad na kreativitu. Namiesto otázky „Dokáže AI byť kreatívna?“ by sme sa mali pýtať: „Dokáže AI riešiť problémy, na ktoré ľudia používajú kreativitu?“ Susskind skúma vývoj a dopady AI v kreatívnych odvetviach.

Budúcnosť umelej inteligencie a kreativity
Photo by Steve A Johnson/Unsplash

V posledných rokoch sa umelá inteligencia (AI) stala všadeprítomnou súčasťou nášho života. Od písania textov až po komponovanie hudby, AI systémy preukazujú schopnosti, ktoré kedysi považovali len za doménu ľudskej kreativity. V zaujímavej prednáške Daniela Susskinda, zaznamenanej v septembri 2026 na Gresham College, sa hlboko ponoríme do histórie a súčasných výziev spojených s otázkou, či dokáže AI byť skutočne kreatívna. Prednáška skúma vývoj myšlienok o umelej inteligencii a kreativite od prvých obáv v 19. storočí až po dnešné pokroky ako AlphaFold a potenciálne riešenia pre Navier-Stokesovu problémovú úlohu.

Od Skepticizmu k Novým Prístupom: História AI Kreativity

Myšlienka, že stroje môžu byť kreatívne, vyvolávala kontroverziu už od prvých pokusov s automatizáciou v 19. storočí. Charles Babbage a Ada Lovelace, priekopníci počiatočnej fázy výpočtovej techniky, sa zaoberali otázkou, či stroje dokážu niečo viac ako len vykonávať príkazy. Alan Turing neskôr argumentoval, že AI nikdy nemôže prekvapiť človeka a byť skutočne kreatívna.

Mastodon