Biblia a pôvod modernej vedy
Biblia a veda: Reformácia podnietila doslovné čítanie Biblie a prírody. To viedlo k zásadnému posunu v myslení a prispelo k vzniku modernej vedy, kde matematika nahradzuje symboliku.
Prednáška profesora Petra Harrisona z Bond University (teraz na Yale) sa zaoberá fascinujúcim prepojením medzi reformáciou, zmenou pohľadu na Bibliu a vznikom modernej vedy. Profesor Harrison argumentuje, že odklon od alegorickej interpretácie Biblie a narastajúci záujem o doslovné čítanie textov mal zásadný dopad na to, ako ľudia vnímali prírodný svet a ako ho začali skúmať. Nebolo to len o vedeckom pokroku, ale aj o hlbokej zmene v kultúrnom myslení.
Kľúčové poznatky
- Reformácia a doslovná interpretácia: Protestantickí reformátori (Luther, Kalvín) zdôrazňovali doslovný význam Biblie, čo podnietilo nový prístup k prírode ako „knihe prírody“.
- Odklon od alegórie: Odmietnutie alegorickej interpretácie znamenalo opustenie predstavy, že prírodné objekty majú inherentnú symbolickú hodnotu.
- Prechod od kultúry obrazov k kultúre slova: Reforma prispela k prechodu od európskej „kultúry obrazov“ k „kultúre slova“, ktorá kladie dôraz na štúdium a poznanie Písma.
- Matematika ako jazyk prírody: Vedci ako Galileo Galilei argumentovali, že príroda je napísaná v matematike, čím odmietali stredoveké symbolické interpretácie.
- Desakralizácia prírody: Harrison naznačuje, že „desakralizácia“ prírody nebola len výsledkom vedeckého pokroku, ale aj dôsledkom protestantských tendencií k desakralizácii.
Stredoveká interpretácia: Biblia a príroda v alegorickom svetle
Pred reformáciou bola Biblia a príroda chápané ako „Boží dvojitý knižný systém“. Oba boli interpretované alegoricky, čo znamenalo, že prírodné objekty mali hlboké symbolické významy odkazujúce na teologické pravdy. Tento prístup bol formalizovaný už v stredoveku, napríklad Originom a neskôr Augustínom prostredníctvom jeho semiotickej teórie. Populárne boli knihy ako Physiologus a bestiáre, ktoré prepojovali zvieratá s biblickými referenciami a nachádzali v nich hlboké významy. Napríklad, každý druh zvieraťa mohol symbolizovať určitú vlastnosť alebo postavu z Biblie.
Reformácia: Zmena paradigmy
Protestantská reformácia priniesla zásadnú zmenu. Luther a Kalvín zdôrazňovali doslovný význam Písma a odmietali alegóriu ako produkt slabých myslí alebo korupcie. Luther dokonca priateľom tlačiarom nariadil, aby odstránili komentáre z textu Biblie počas svojich prednášok, čím presadzoval „sola scriptura“ – myšlienku, že Biblia je sama o sebe zdrojom svetla a poznania.
Kultúrny posun: Od obrazov k slovám
Reformácia mala rozsiahle kultúrne dôsledky. Viedla k nedôvere voči náboženským symbolom a posunula pozornosť od náboženských objektov (napríklad oltárov) k kazateľniciam a štúdiu Písma. Európa prešla z „kultúry obrazov“, ktorá sa sústreďovala na symbolické reprezentácie, do „kultúry slova“, ktorá kladie dôraz na štúdium a poznanie Písma.
Veda a matematika: Nové princípy usporiadania prírody
Odmietnutie alegorickej interpretácie oslobodilo prírodné objekty od biblickej symboliky, čím sa stalo možné aplikovať nové princípy na ich štúdium. V 17. storočí Michel Foucault poukazuje na prechod k taxonómii (klasifikácii) a matematizácii vedy, čo predstavovalo odklon od systémov založených na podobe a podobnosti.
Vedci a ich pohľad: Bacon, Galileo, Kepler a Boyle
- Bacon: Rozlišoval medzi Písmom, ktoré odhaľuje Božiu vôľu, a prírodou, ktorá vyjadruje Jeho moc. Podporoval nezávislé disciplíny a varoval pred zmiešavaním týchto oblastí.
- Galileo: Argumentoval, že kniha prírody je napísaná v matematike a odmietal stredoveké symbolické interpretácie ako ľudské vynálezy.
- Kepler & Descartes: Verili, že geometria je s Bohom večná a poskytuje vzory pre stvorenie.
- Boyle: Podporoval experimentovanie a pitvu ako metódy „čítania“ prírody, vyžadujúce si hlbšie skúmanie skrytých vrstiev.
John Ray a odmietnutie symbolických čítaní
John Ray v svojej prírodnej histórii explicitne odmietal symbolické alebo morálne interpretácie prírody a sústreďoval sa len na to, čo sa týka jej prirodzenej histórie. Vylučoval „ľudské učenie“ z vedeckého skúmania.
Desakralizácia? A čo stratili?
Harrison naznačuje, že „desakralizácia“ prírody nebola len výsledkom vedeckého pokroku, ale aj dôsledkom protestantských tendencií k desakralizácii. Cituje Richarda Dawkinsa a Keatsa, aby vyvolal otázku, či zbavenie prírody významu bolo skutočne žiadúce.
Odporúčania na ďalšie štúdium
- Peter Harrison: Štúdie profesora Harrisona o teológii a experimentálnej vede ponúkajú hlbší pohľad do tohto fascinujúceho prepojenia.
- CP Snow: Článok „The Two Cultures“ je klasickým textom, ktorý sa zaoberá rozdelením medzi vedcami a humanitnými vedcami.
Dúfame, že vám táto prednáška priniesla nové poznatky o vzťahu medzi vierou, vedomím a vznikom modernej vedy!
Približne 207 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.04 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()