Bas van Fraassen: Prečo veda neodhaľuje realitu?

Veda nesnaží sa odhaliť „skutočnú“ realitu, ale vytvára modely, ktoré dobre popisujú to, čo môžeme pozorovať – empirickú adekvátnosť. Van Fraassen rozlišuje vzhľad (čo vidíme) a skutočnú povahu reality; jazyk formuje naše myšlienky a veda je o neustálom skúmaní sveta.

Bas van Fraassen: Prečo veda neodhaľuje realitu?
Photo by Jona/Unsplash

V tomto fascinujúcom rozhovore s profesorom Basom van Fraassenom, ktorý sa objavil na kanáli Curt Jaimungal, sa ponoríme do hlbín filozofie vedy. Van Fraassen, známy svojou knihou The Scientific Image, tvrdí, že cieľom vedy nie je odhaliť skutočnú povahu nepozorovateľnej reality, ale dosiahnuť „empirickú adekvátnosť“ – teda vytvárať teórie, ktoré dobre fungujú s tým, čo môžeme pozorovať. Rozhovor sa dotýka kľúčových otázok o tom, čo je skutočné, aká je úloha vedy a ako by sme mali chápať náš vzťah k svetu okolo nás.

Kľúčové poznatky

  • Empirická adekvátnosť: Veda sa nesnaží odhaliť „skutočnú“ realitu, ale vytvára modely a teórie, ktoré dobre popisujú to, čo môžeme pozorovať.
  • Rozdiel medzi realitou a vzhľadom: Van Fraassen rozlišuje medzi tým, čo vidíme (vzhľad), a skutočnou povahou reality. Tvrdí, že to, čo vnímame, je samo o sebe reálne.
  • Modely ako reprezentácie: Vedci vytvárajú modely – či už matematické alebo fyzické –, ktoré predstavujú javné procesy. Tieto modely nie sú nutne zrkadlom reality, ale skôr selektívnymi reprezentáciami.
  • Dôvera v nástroje: Van Fraassen zdôrazňuje dôležitosť dôvery vo vedecké prístroje pred teóriami založenými na nich. Prístroje sú hmatateľné a priamo skúsené, zatiaľ čo teórie sú abstraktnejšie.
  • Common sense realizmus: Van Fraassen je realista, pokiaľ ide o bežné veci ako skaly, stromy a ľudia, ale odmieta reifikáciu – priraďovanie vlastností abstraktným entitám.

Veda a empirická adekvátnosť

Van Fraassenova kritika vedeckého realizmu spočíva v tom, že predpokladá, že teórie majú za cieľ poskytnúť doslovne pravdivé popisy toho, čo existuje. Namiesto toho navrhuje, aby sa veda zameriavala na vytváranie modelov, ktoré sú empiricky adekvátne – teda dobre popisujú pozorované javy. To neznamená, že modely musia byť presnými reprezentáciami reality, ale skôr, že musia fungovať a predpovedať výsledky experimentov.

Dôležitý je koncept „vedeckej obraznosti“. Van Fraassen tvrdí, že vedci vytvárajú modely sveta, ktoré sú užitočné na vysvetlenie a predpovedanie javov. Tieto modely nie sú nutne zrkadlom skutočnej reality, ale skôr nástrojmi, pomocou ktorých môžeme porozumieť svetu okolo nás.

Jazyk a poznanie

Van Fraassen tiež zdôrazňuje úlohu jazyka v našom chápaní sveta. Tvrdí, že jazyk nie je len prostriedkom na prenos informácií, ale aktívne formuje naše myšlienky a vytvára nové koncepty. Zmeny v jazyku, ako napríklad Einsteinova redefinícia slova „simultánnosť“, môžu radikálne zmeniť naše chápanie sveta.

Voľná vôľa a determinizmus

Rozhovor sa dotýka aj otázky voľnej vôle a determinizmu. Van Fraassen tvrdí, že determinizmus a indeterminizmus sú vlastnosti modelov, nie nevyhnutne odrazom skutočného sveta. Môžeme vytvoriť modely, ktoré popisujú svet ako deterministický alebo indeterministický, v závislosti od toho, čo chceme skúmať.

Viera a metafyzika

Van Fraassen sa vyjadruje aj o svojej viere v Boha. Tvrdí, že jeho viera nie je založená na metafyzike, ale skôr na osobnej skúsenosti a tradícii. Oceňuje stabilitu a kontinuitu katolíckej cirkvi a inšpiruje sa príbehmi rebelujúcich svätých.

Záverečné úvahy

Rozhovor s Basom van Fraassenom predstavuje provokujúcu výzvu k tradičným predstavám o vede a jej cieľoch. Namiesto toho, aby sme hľadali skutočnú povahu reality, by sme sa mali zamerať na vytváranie modelov, ktoré nám umožňujú porozumieť svetu okolo nás. Van Fraassenova filozofia je pripomienkou, že veda nie je o odhaľovaní absolútnej pravdy, ale o neustálom skúmaní a zlepšovaní nášho chápania sveta.

Je dôležité si uvedomiť, že naše poznanie je vždy limitované našimi zmyslami a jazykom. Nemôžeme s istotou tvrdiť, že vieme, aká je skutočná povaha reality. Namiesto toho by sme sa mali zamerať na vytváranie modelov, ktoré nám umožňujú efektívne fungovať v svete okolo nás.

Zdroje

Hodnotenie článku:
Bas van Fraassen: Prečo veda neodhaľuje realitu?

Hĺbka a komplexnosť obsahu (8/10)+
Povrchné / ZjednodušenéHlboká analýza / Komplexné

Zdôvodnenie: Článok sa hlboko ponorí do filozofie vedy a empirickej adekvátnosti. Analyzuje komplexné myšlienky profesora van Fraassena a dotýka sa viacerých súvisiacich tém, ako jazyk, voľná vôľa a viera.

Kredibilita (argumentácia, dôkazy, spoľahlivosť) (7/10)+
Nízka / NespoľahlivéVysoká / Spoľahlivé

Zdôvodnenie: Článok sumarizuje rozhovor s uznávaným filozofom vedy. Poskytuje prehľadné zhrnutie jeho argumentov a myšlienok. Citácia zdroja videa a ďalších relevantných odkazov zvyšuje dôveryhodnosť, no chýba hlbšia kritická analýza alebo alternatívne pohľady.

Úroveň zaujatosti a manipulácie (3/10)+
Objektívne / Bez manipulácieZaujaté / Manipulatívne

Zdôvodnenie: Článok prezentuje pohľad profesora van Fraassena bez výraznejšej kritiky alebo alternatívnych názorov. Zdá sa, že preferuje jeho teórie a argumenty, čo naznačuje miernu zaujatosť.

Konštruktívnosť (6/10)+
Deštruktívne / ProblémovéVeľmi konštruktívne / Riešenia

Zdôvodnenie: Článok primárne informuje o filozofických myšlienkach profesora van Fraassena. Nehovorí však priamo o konkrétnych krokoch alebo riešeniach pre čitateľa.

Politické zameranie (5/10)+
Výrazne liberálneNeutrálneVýrazne konzervatívne

Zdôvodnenie: Článok sa zameriava na filozofiu vedy a epistemologické otázky. Neobsahuje politické argumenty ani hodnotenia.

Osoby v článku

Portrét Robert Sapolsky
Robert Sapolskyuniversity teacher, writer, biologist, neurologist, academic, neuroscientist
Portrét Tim Maudlin
Tim Maudlinphilosopher, physicist, academic
Portrét Neil Tyson
Neil Tysonastrophysicist, science writer, teacher, science communicator, cosmologist, philosopher, non-fiction writer, physicist, astronomer, Trekkie, actor
Približne 311 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.56 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon