Avicenna a Descartes: Pochybnosti a samota v histórii filozofie
Avicenna a Descartes sa zaoberali pochybnosťou o existencii vonkajšieho sveta a samotou. Adamsonova prednáška odhaľuje prekvapivú podobnosť ich metód, vrátane Avicenny „leteckého muža“ a Descartesovho „cogito ergo sum“, a zdôrazňuje význam arabskej filozofie.
Peter Adamson, renomovaný odborník na históriu filozofie, v zaujímavej prednáške pre Royal Institute of Philosophy rozoberá fascinujúcu paralelu medzi myslením Avicenny (Ibn Síná) a Reného Descarta. Hoci ich delia storočia a geografické vzdialenosti, obaja filozofi sa zaoberali otázkou samoty a pochybnosti o existencii vonkajšieho sveta. Adamson argumentuje, že ich metódy pochybností sú silnejšie, než si často myslíme, a ponúka hlboký pohľad na vývoj filozofického myslenia v islamskom svete a jeho prepojenie s európskou tradíciou. Prednáška tiež odhaľuje, ako sa mení pohľad na arabskú filozofiu – z marginalizovaného komentovania gréckych textov k samostatnému prameňu originálnych myšlienok.
Kľúčové poznatky
- Adamsonova podcastová popularita: Adamson je známy svojím podcastom „The History of Philosophy Without Any Gaps“, ktorý si získal viac ako 25 miliónov stiahnutí, čo svedčí o jeho schopnosti zjednodušovať komplexné filozofické koncepty pre široké publikum.
- Avicenna a Descartes: Prekvapivá podobnosť: Prednáška sa zameriava na pozoruhodnú podobnosť medzi Avicennovým „leteckým mužom“ a Descartesovými Meditáciami, najmä v ich obrane dualizmu (rozdelenie mysle a tela).
- Metóda pochybnosti: Adamson predstavuje koncept „metódy pochybnosti“, ktorá spočíva v rozlíšení dvoch vecí, ak je možné jednu spochybňovať bez spochybnenia druhej.
- Význam post-klasickej islamskej filozofie: Prednáška zdôrazňuje rastúci význam post-klasických moslimských filozofov, ktorí reagovali na Avicennu a ponúkli originálne myšlienky.
- Budhistická perspektíva: Adamson sa dotýka budhistického konceptu anata (neexistencie „ja“) a porovnáva ho s vedickými predstavami o ja, čím ukazuje rozsiahlosť filozofických úvah o ľudskej existencii.
Avicenna: Letecký muž a pochybnosti o vnímaní
Avicennin „letecký muž“ je myšlienkový experiment, v ktorom sa pýtame: čo by sme vedeli, keby sme boli lietajúci človek, ktorý si uvedomuje svoju existenciu bez akéhokoľvek zmyslového vnímania? Avicenna argumentuje, že aj v tejto situácii by sme si boli vedomí seba samých. Tento koncept je podobný Descartesovmu „cogito ergo sum.“ („Myslím, teda som“), ale Adamson poukazuje na hlbšie prepojenie s obhajobou dualizmu – rozdelenia mysle a tela.
Podstatné je rozlíšenie medzi esenciou (podstatou) veci a jej existenciou. Podľa Avicenny existencia nie je súčasťou podstaty, okrem Boha. Môžeme si predstaviť trojuholník – vieme, čo to je, bez toho, aby sme vedeli, či nejaké skutočne existujú.
Descartes a „metóda pochybnosti“
Descartes používa „metódu pochybnosti“ na argumentáciu pre dualizmus. Ak môžeme mať úplné pochopenie mysle a tela oddelene, potom sú tieto dve veci odlišné. Adamson to ilustruje zábavnou analógiou s futbalovým tímom a jeho hráčmi – hoci sú spojené, stále ide o dva rôzne koncepty.
Descartes sa tiež zaoberá tzv. chybou maskovaného muža (napríklad Spider-Man/Peter Parker). Argumentuje, že ak máme úplné pochopenie niečoho, môžeme rozlíšiť aj veci, ktoré spočiatku vyzerajú zmätene.
Samota a vedomie: Od Avicenny k Budhistom
Adamson sa presúva k zaujímavému porovnaniu s budhistickou filozofiou, konkrétne s konceptom anata, čo znamená „neexistencia ja“. Budhisti odmietajú myšlienku o pevnom a trvalom ja. To vedie k výzvam pri vysvetlení jednoty skúseností a identity v priebehu času.
Avicenna by pravdepodobne argumentoval, že aj zvieratá sú do istej miery sebavedomé, podobne ako ľudia. Poukazuje na príklad náhleho uvedomenia si vlastnej existencie („Tu som!“), ktorý sa môže stať pri nebezpečnej situácii – Adamson predpokladá, že Avicenna by tento argument rozšíril aj na zvieratá.
Zhrnutie a úvahy
Prednáška Petra Adamsona ponúka fascinujúci pohľad na prepojenosť filozofického myslenia v islamskom svete a európskej tradícii. Ukazuje, že Avicenna a Descartes sa zaoberali podobnými otázkami – pochybnosťou o existencii vonkajšieho sveta a povahou ja – a ponúkli prekvapivo podobné riešenia. Adamsonova práca tiež zdôrazňuje potrebu rešpektovať a študovať arabskú filozofiu ako samostatný prameň originálnych myšlienok, nielen ako komentár k gréckym textom.
Referencie
- The Royal Institute of Philosophy: https://royalinstitutephilosophy.org/events/philosophy-in-retrospect-and-prospect-centenary-lectures-2025-6/
- History of Philosophy Podcast: www.historyofphilosophy.net
Hodnotenie článku:
Avicenna a Descartes: Pochybnosti a samota v histórii filozofie
Osoby v článku
Približne 256 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.28 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()