Aristotelova príčina konca: účel v prírode

Toto video z „The Partially Examined Life“ sa ponorilo do Aristotelovej myšlienky „príčiny konca,“ alebo ako by sme to mohli nazvať, účelu v prírode. V dnešnej vede je táto idea trochu neobvyklá – máme tendenciu hľadať mechanické vysvetlenia namiesto toho, aby sme predpokladali, že niečo existuje s určitým cieľom. Aristoteles však veril, že pochopenie prírody vyžaduje zváženie jej účelu. Video sa zaoberá tým, ako tento koncept ovplyvnil filozofov ako Tomáš Akvinčan a ako ho moderná veda sa snaží nahradiť evolučnou teóriou.

Kľúčové poznatky

• Príčina konca: Aristoteles tvrdil, že veci existujú s určitým účelom alebo cieľom. Napríklad žaluď existuje „pretože“ sa stane dubom a oči existujú „pretože“ slúžia na videnie.
• Oproti modernému mysleniu: Moderná veda, ovplyvnená Hobbesom a Lockem, má tendenciu vyhýbať sa predpokladu účelu a hľadá vysvetlenia založené na mechanických procesoch.
• Evolúcia ako náhrada: Evolučná teória ponúka alternatívne vysvetlenie pre zdanie sa účelnosti v prírode, bez potreby priamo teleologických príčin (cieľov).
• Rozdiel medzi náhodou a prirodzenosťou: Aristoteles tvrdil, že veci, ktoré sa dejú podľa prírody (často alebo vždy), sú predvídateľné, zatiaľ čo tie, ktoré sú ovládané náhodou, nie.
• Interpretácia ako prírodný jav: Aj interpretácia môže byť chápaná ako prírodný jav vyžadujúci si vlastné vysvetlenie mechanizmu.

Aristotelova príčina konca: Hľadanie účelu v prírode

Aristoteles sa domnieval, že pochopenie sveta okolo nás nie je len o tom, čo sa deje (efektívna príčina), ako to vzniklo (formálna príčina) alebo z akých materiálov je zložené (materiálna príčina). Dôležitá je aj „príčina konca“ – prečo niečo existuje a kam smeruje.

Predstavte si žaluď. Žaluď neexistuje náhodou. Existuje preto, aby sa stal dubom. To je jeho účel, jeho cieľ. Podobne oči nevznikli len tak náhodou. Slúžia na videnie. Toto je príčina konca – účel, pre ktorý niečo existuje.

Problém s teologickými vysvetleniami a evolúciou

Tomáš Akvinčan použil Aristotelovu myšlienku príčiny konca na argumentáciu za Boha ako stvoriteľa sveta. Podľa neho je svet tak usporiadaný a účelný, že musí existovať niekto, kto ho vytvoril s určitým plánom.

Avšak Aristoteles sa stretol aj s kritikou od filozofov ako Empedokles, ktorý veril, že veci prichádzajú k sebe náhodne. Aristoteles argumentoval, že príroda vykazuje pravidelnosť a predvídateľnosť, ktorá je v rozpore s náhodným procesom.

Dnes evolučná teória ponúka alternatívne vysvetlenie pre zdanie sa účelnosti v prírode. Evolúcia nie je riadená nejakým plánom alebo cieľom, ale skôr prostredníctvom procesu prirodzeného výberu, kde jedince s najvhodnejšími vlastnosťami majú väčšiu šancu prežiť a rozmnožovať sa.

Čo to znamená pre nás?

Aristotelova myšlienka príčiny konca nás núti zamyslieť sa nad tým, ako vnímame svet okolo seba. Hľadáme účely všade alebo by sme mali hľadať vysvetlenia v mechanických procesoch? Možno je pravda niekde medzi.

Je zaujímavé si uvedomiť, že aj interpretácia – to, čo považujeme za zmysluplné – môže byť chápaná ako prírodný jav. Ak by sme chceli pochopiť, prečo a ako interpretujeme svet okolo seba, museli by sme sa pozrieť na mechanizmy, ktoré tento proces riadia.

Odporúčania a úvahy

Toto video nás povzbudilo k hlbšiemu zamysleniu nad Aristotelovou filozofiou a jej dopadom na naše chápanie prírody. Ak vás zaujíma téma teológie (teleológia) v evolúcii, odporúčame si prečítať diela Daniela Dennetta alebo Richarda Dawkinsovej. Pre hlbšie ponorenie do Aristotelovej filozofie je vhodné študovať jeho „Fyziku“ a ďalšie diela.

Dôležité odkazy

• Aristotle, Physics, Book 2, Chapter 8: https://partiallyexaminedlife.com/wp-content/uploads/Aristotle-Physics-Bk-2-Ch-8.pdf

Približne 186 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.93 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.