Aký problém je v zrkadle? Láska k telu a sebaprijatie

Často si myslíme, že problém je v našom tele – že ak schudneme alebo budeme mať iné telo, náš život bude lepší. Julie Ridley vo svojom vystúpení TEDxGosport ukazuje, že skutočný problém nemusí byť vôbec v zrkadle, ale v príbehoch, ktoré nám o našom tele rozprávajú. V tomto článku sa pozrieme na to, ako tieto príbehy vznikajú a čo môžeme robiť pre to, aby sme ich začali písať nanovo.

Kľúčové poznatky z videa Julie Ridley

• Príbehy o tele: Naše vnímanie tela nie je prirodzené. Učíme si ho od rodičov, priateľov, médií a spoločnosti ako celku.
• Spoločenské očakávania: Spoločnosť nám diktuje, aké telo by sme mali mať – a tieto očakávania sa neustále menia.
• Vnútorný kritik: Príbehy, ktoré si o sebe rozprávame, môžu viesť k vnútornému kritikovi a sebakritike.
• Možnosť zmeny: Môžeme si písať nové príbehy o svojom tele – príbehy plné lásky, prijatia a sebaúcty.

Ako vznikajú príbehy o našom tele?

Už od detstva sme vystavení rôznym posolstvám o tom, ako by malo naše telo vyzerať. Počujeme ich od rodičov, ktorí chcú mať pekné fotky z návštevy školy, ale zároveň nechcú, aby sme ukázali zuby. Od starých rodičov, ktorí nám hovorili, že to, ako vyzeráme a prezentujeme sa, ovplyvní našu budúcnosť. Počujeme ich od priateľov, partnerov a dokonca aj od neznámych ľudí na ulici.

V 90-tych rokoch boli ideálmi supermodelky a teen magazíny nás nabádali meniť naše telo, aby sme si získali pozornosť chlapcov. Dnes je to iné – spoločnosť vyžaduje svalnaté telo, ktoré dokáže ochrániť našu partnerku. A medzi tým sa snažíme splniť neustále meniace sa požiadavky: byť štíhle, ale nie príliš štíhle; mať krivky, ale nie byť tučné; byť pekné, ale nie príliš pekné.

Všetky tieto posolstvá sa usadzujú v našej mysli a my si ich začneme opakovane hovoriť sami sebe. Začneme sa pozerať na seba očami sveta, ktorý profituje z našich neistôt.

Vnútorný kritik – tichý hlas, ktorý nás podkopáva

Tieto posolstvá nemusia byť vždy hlasné a zjavné. Často sú to len tiché myšlienky, ktoré sa nám vkradnú do hlavy: „Mám príliš veľké brucho,“ „Moje nohy sú príliš chudé,“ „V tejto sukni nevyzerám dobre.“ Tieto myšlienky nás môžu viesť k sebakritike, vyhýbaniu sa zrkadlu a obmedzovaniu nášho života.

Julie Ridley hovorí o tom, ako si v minulosti myslela, že problém je v jej tele a že ak schudne, bude šťastná. Pretože verila, že jej život je strašný práve preto, že je tučná. Vybrala si cvičenie a diéty, no napriek tomu sa cítila nešťastná. Až keď začala meniť príbehy, ktoré si o sebe rozprávala, začala sa cítiť lepšie.

Ako písať nové príbehy o svojom tele?

Julie Ridley ponúka tri praktické rady, ako začať písať nové príbehy o našom tele:

1. Všímaj si svoje myšlienky: Zastav sa a všimni si, čo si hovoríš o svojom tele. Kto je ten hlas v tvojej hlave? Pochádza od teba alebo niekoho iného?
2. Odstráň "mal by som": Prestaň sa porovnávať s ideálmi spoločnosti a prestaň si hovoriť, že by si mal vyzerať inak. Rob to, čo ti prináša radosť a robí ťa šťastnou.
3. Obklop sa novými príbehmi: Sleduj na sociálnych sieťach ľudí, ktorí ťa inšpirujú a cítiš sa pri nich dobre. Obklop sa pozitívnymi posolstvami o tele a sebaúcte.

Premena – od sebakritiky k láske a prijatiu

Julie Ridley hovorí, že jej telo je teraz príbehom. Jej jazvy sú súčasťou jej životného príbehu, bruško je dôkazom toho, že nosila dvoch krásnych detí a nohy ju niesli cez rôzne skúsenosti. Stále sa občas stretáva s vnútorným kritikom, ale už vie, ako ho odhoniť a písať nové príbehy o svojom tele – príbehy plné lásky, prijatia a sebaúcty.

Zdroje a odkazy:

• TEDx Talks – What if the mirror isn’t the problem? | Julie Ridley

Približne 145 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.73 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.