Ako sa marxisti stali postmodernistami: Pohľad Stephena Hicksa

Video od PhilosophyInsights s Stephenom Hicksom ponúka fascinujúci pohľad na premenu marxistickej ľavice na dnešných kultúrnych bojovníkov. Hicks vysvetľuje, ako dve zásadné udalosti v roku 1956 – Stalinova smrť a potlačenie maďarského povstania – otriasli základmi ideálov západných marxistov a viedli k vzniku postmodernizmu. Článok sa zameriava na to, ako táto premena ovplyvnila chápanie reality a politiky, pričom zdôrazňuje posun od dôrazu na triednu vojnu k politike identity a „tvoj pravdy“.

Kľúčové poznatky

• Kríza viery: Stalinova smrť a potlačenie maďarského povstania v roku 1956 spôsobili hlbokú krízu viery v marxistickú ideológiu medzi západnými marxistami.
• Vznik novej ľavice: Krízou vznikla nová ľavica, ktorá sa snažila nájsť nové stratégie a agendu.
• Postmodernizmus ako reakcia: Postmodernizmus vznikol ako reakcia na zlyhanie tradičných marxistických ideálov a snahu o preformulovanie politiky v kontexte epistemologického skepticizmu.
• Zmena perspektívy: Od dôrazu na triednu vojnu k politike identity, kde argumenty sú o tom, ktorej strane sa darí viac, nie o tom, ktorá strana má pravdu.
• Priorita politických presvedčení: Postmodernisti uprednostňujú svoje politické presvedčenie pred logikou a dôkazmi.

Stalinova smrť a maďarské povstanie: Zlomové body pre marxistov

Hicks zdôrazňuje, že pre západných marxistov bol Sovietsky zväz dlho symbolom nádeje na humanistickú budúcnosť. Avšak odhalenie zločinov stalinistického režimu v roku 1956 a brutálne potlačenie maďarského povstania, ktoré bolo odvysielané v televízii po celom svete, otriasli základmi tejto viery. Tieto udalosti vyvolali hlbokú krízu identity pre marxistov, ktorí sa museli vysporiadať s rozporom medzi ideálmi a realitou.

Premena: Od triednej vojny k politike identity

Po zlyhaní tradičných marxistických prístupov a neo-marxizmu sa začala formovať nová ľavica, ktorej strategickú rolu prevzali najfilozoficky založení teoretici. Táto premena viedla k posunu od dôrazu na triednu vojnu k politike identity, kde argumenty nie sú založené na faktoch a logike, ale skôr na tom, ktorej strane sa darí presadzovať jej príbeh. Hicks vysvetľuje, že postmodernisti považujú realitu za bojové pole naratívov, čo znamená, že politické diskusie sa zameriavajú na to, ktorého príbehu je viac počuť, nie na to, ktorý príbeh je skutočne pravdivý.

Postmodernizmus: Bránenie ideálov prostredníctvom subjektivity

Hicks prirovnáva postoj postmodernistov k náboženskému presvedčeniu. Podobne ako veriaci, ktorí sa držia svojej viery aj napriek dôkazom o opaku, postmodernisti uprednostňujú svoje politické ideály pred logikou a dôkazmi. Hicks tvrdí, že postmodernizmus je spôsob, ako si udržať vieru v idealizovaný obraz sveta, pričom sa ignoruje alebo potláča logika a empirický dôkaz. Frederick Jameson, marxistický teoretik, to vyjadruje slovami: „Všetko je nakoniec politika.“

Odporúčania a úvahy

Stephen Hicksova analýza ponúka cenný pohľad na komplexnú premenu marxistickej ľavice v postmodernizmus. Je dôležité si uvedomiť, že táto premena nie je len teoretická záležitosť, ale má hlboké dopady na politické diskusie a spoločenskú polarizáciu. Pochopením koreňov tohto posunu môžeme lepšie porozumieť súčasným politickým konfliktom a nájsť cesty k konštruktívnejšiemu dialógu založenému na faktoch a logike. Je potrebné kriticky hodnotiť argumenty, ktoré sa zakladajú len na subjektívnych presvedčeniach a vyhýbať sa zjednodušeným naratívom.

Dôležité odkazy

• Stephen Hicks: „Explaining Postmodernism: Skepticism and Socialism from Rousseau to Foucault“
• Video: https://www.youtube.com/watch?v=-BGbHG63x8w (Stephen Hicks – How the Marxist Left Became Postmodernists)

Približne 145 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.73 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.