Ako marxistická ideológia prenikla do vysokej školy
Po páde socializmu marxistická ľavica prešla k subtílnym stratégiám, ako je environmentálna téma a kultúrny marxizmus, ktorý pretvoril spoločenské normy. Profesor DiLorenzo analyzuje zmenu v kritériách prijatia na univerzity a vplyv Herberta Marcusa.
Video od PhilosophyInsights s profesorom Tomom DiLorenzom, renomovaným ekonómom so 32-ročnými skúsenosťami, ponúka fascinujúci pohľad na premenlivé prostredie moderných univerzít. Profesor DiLorenzo analyzuje, ako sa po páde socializmu v 80. a 90. rokoch minulého storočia marxistická ľavica neprehodnotila svoje presvedčenie, ale skôr zmenila stratégiu. Namiesto priameho presadzovania socialistickej revolúcie sa preorientovala na subtílnejšie metódy – najprv prostredníctvom environmentálnych tém a neskôr cez kultúrny marxizmus, ktorý pretvoril spoločenské normy a hodnoty. Tento článok sumarizuje kľúčové myšlienky z videa a ponúka hlbší pohľad na tieto procesy.
Kľúčové Poznámky
- Preorientácia po páde socializmu: Po kolapse socialistických režimov sa marxistická ľavica nekapitulovala, ale skôr prešla k novým stratégiám.
- „Watermelons“: Tento termín opisuje skupinu marxistov, ktorí využívajú environmentálne témy (zelená farba) na propagáciu socialistických cieľov (červená farba).
- Kultúrny Marxizmus: Zameranie sa na nové triedne rozdelenia – „utláčateľská“ trieda (biely heterosexuálni muži) a „utláčaná“ trieda (všetci ostatní), čo vedie k potláčaniu odlišných názorov.
- Zmena v kritériách prijatia na univerzity: Odstránenie SAT testov ako kritéria prijatia a zameranie sa na diverzitu, čo profesor DiLorenzo považuje za znak prechodu k egalitarizmu, ako novej forme náboženstva.
- Herbert Marcuse a jeho vplyv: Profesor DiLorenzo zdôrazňuje vplyvnú postavu Herberta Marcusa, ktorý propagoval myšlienky, ako „nepracuj, miluj sa“ a odmietal vedeckú metódu.
Prechod od Ekonomického Socializmu ku Kultúrnemu Marxizmu
Profesor DiLorenzo vysvetľuje, že po páde socialistických režimov v Sovietskom zväze a východnom bloku marxistická ľavica nekapitulovala. Namiesto toho sa rozhodla pre novú stratégiu – presun od ekonomického socializmu ku kultúrnemu marxizmu. Tento posun bol čiastočne inšpirovaný článkom Roberta Hallebrunnera v The New Yorker Magazine, ktorý argumentoval tým, že socialistická idea bola chybná, ale kontrola nad spoločnosťou je stále cieľom.
Hallebrunner navrhol, aby sa marxistické ideály predávali pod záštitou ochrany planéty. Tým vznikol fenomén „Watermelons“ – ľudí, ktorí na povrchu vyjadrujú obavy o životné prostredie (zelená farba), no v skutočnosti presadzujú socialistickú kontrolu nad ekonomikou a spoločnosťou (červená farba).
Paralelne s tým sa rozvinul kultúrny marxizmus, ktorý opustil tradičný triedny boj medzi robotníckou triedou a kapitalistami. Namiesto toho vytvoril nové triedy: „utláčateľskú“ (biely heterosexuálni muži) a „utláčanú“ (všetkých ostatných). Tento systém umožňuje ľahko potlačiť odlišné názory a upevniť kontrolu nad spoločnosťou.
Zmena Priorít Vysokej Školy: Diverzita Namiesto Akademických Štandardov
Profesor DiLorenzo sa zamýšľa nad zmenou v kritériách prijatia na univerzity. Počas prvých 30 rokov svojej kariéry pravidelne dostával od vedenia univerzity správy o zvyšujúcich sa priemerných hodnotách SAT testov a sľuboch o ďalšom zvyšovaní štandardov. Pred približne šiestimi rokmi však jeho súčasná univerzita, Loyola University Maryland, prestala vyžadovať SAT testy ako podmienku prijatia.
Namiesto toho sa na webových stránkach univerzity začalo zdôrazňovať „najrozmanitejšia trieda študentov v histórii školy“. Profesor DiLorenzo vidí v tomto posune prejav rastúceho egalitarizmu a diverzity, ktoré považuje za novodobé náboženstvo akademickej sféry. Podľa neho je diverzita často synonymom pre kvóty a „mating call“ akademických administrátorov.
Vplyv Herberta Marcusa a Potlačovanie Odlišných Názorov
Profesor DiLorenzo zdôrazňuje vplyvnú postavu Herberta Marcusa, ktorý je považovaný za „evanjelistu kultúrneho marxizmu“. Marcuse, pôsobiaci na Harvarde, Yale a Kolumbii, propagoval myšlienky, ako „nepracuj, miluj sa“ a odmietal vedeckú metódu. Jeho dielo Aeros and Civilization, v ktorom radil mladým ľuďom, aby nepracovali, ale milovali sa, bolo pre mnohých akademikov považované za oslavu intelektuálnej nezmyselnosti.
Marcuse tiež odmietal vedeckú metódu a logiku, pretože podľa neho popierajú možnosť utopickej komunistickej spoločnosti. Profesor DiLorenzo poukazuje na to, že tieto myšlienky vedú k potlačovaniu odlišných názorov a oslavujú cenzúru ako morálne správnu vec.
Záver: Úvahy o Budúcnosti Vysokej Školy
Profesor DiLorenzoho analýza ponúka znepokojujúci pohľad na premenlivé prostredie vysokej školy. Zdôrazňuje, že súčasné zmeny nie sú náhodné, ale výsledkom dlhodobých trendov a posunu priorít. Je dôležité si uvedomiť, ako sa marxistické ideály prispôsobili novým podmienkam a prenikli do akademickej sféry, čo vedie k potlačovaniu odlišných názorov a oslabovaniu tradičných akademických štandardov. Je nevyhnutné kriticky hodnotiť súčasné trendy a brániť slobodu slova a akademickú slobodu, aby sa zabezpečila kvalita vzdelávania pre budúce generácie.
Dôležité odkazy:
Hodnotenie článku:
Ako marxistická ideológia prenikla do vysokej školy
Osoby v článku
Približne 165 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.83 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()