Zvuky zvieracej ríše: hudba a jej vnímanie

Predstavte si svet, kde hudba nebola vynájdená ľuďmi, ale vznikla dávno predtým, ešte pred naším príchodom na Zem. Profesor Milton Mermikides nám v zaujímavej prednáške prezrádza fascinujúce spojenie medzi zvieratami a hudbou, od starovekých civilizácií až po moderné vedecké objavy. Od inšpirácie v speve vtákov cez rytmus koňa až po komplexnú komunikáciu veľrýb – táto prednáška otvára nové perspektívy na to, čo je vlastne hudba, a ako ju zvieratá vnímajú.

Kľúčové poznatky

• Hudba predtým, ako my: Profesor Mermikides naznačuje, že ľudstvo prišlo na Zem až po tom, čo už existovala hudba – možno ju učili vtáky alebo iné zvieratá.
• Zvieracie analógie v staroveku: Starí hudobníci používali zvieracie správanie a pohyby ako metaforu pre techniky hrania na nástroje (napr., vrabec kropí, opica šplhá).
• Hudba v prírode: Rytmus koňa inšpiroval bluesových gitaristov, zatiaľ čo spev vtákov ovplyvnil skladateľov ako Messiaen a Beethoven.
• Zvieracie emócie a hudba: Výskumy ukazujú, že aj zvieratá dokážu vnímať emocionálne obsahy v hudbe.
• Technológie a príroda: Moderné technológie umožňujú prekladať zvuky zvierat do hudby a vytvárať nové kompozície inšpirované prírodou.

Starobylá múdrosť: Zviera ako učiteľ hudby

Už v staroveku si ľudia všimli, že zvieratá môžu byť zdrojom inšpirácie pre hudbu. Rímsky básnik Lucretius hovoril o tom, že vtáky mohli učiť ľudí hudbe. V Číne sa používali obrazy zvierat na výučbu hry na nástroje, ako je Goshin – napríklad huska pri učení sa hre na trstinovú píšťalku. Tieto staré poznatky naznačujú, že vnímanie zvuku a rytmu bolo pre ľudí vždy úzko spojené s prírodou.

Rytmus koňa a blues: Inšpirácia z každodenného života

Profesor Mermikides poukazuje na pozoruhodnú podobnosť medzi rytmom chôdze koňa a "swingom" v texaskej hudbe, konkrétne v bluese. Stevie Ray Vaughan, legendárny bluesový gitarista, čerpal inšpiráciu z bežných zvukov, ako kroky ľudí alebo zvuk prechádzajúceho sa vlaku – to všetko sú príklady toho, ako aj obyčajné zvuky zvierat môžu ovplyvniť tvorbu hudby.

Zviera v hudobnom diele: Od Saint-Saënsa po Messiaena

Skladatelia už dávno využívajú zvieracie charakteristiky vo svojich dielach. Henri Saint-Saëns, autor slávneho "Karnevalu zvierat", mapoval vlastnosti rôznych zvierat – pomalosť, vznešenosť, rýchlosť – na hudobné prvky, ako tempo, tóninu a zvukové farby. Olivier Messiaen zas venoval celý svoj život zachytávaniu spevu vtákov, čo vyústilo do zbierky trinástich klavírnych skladieb "Katalóg vtákov".

Tajomstvá spevu vtákov: Melódie ukryté v rýchlosti

Výskumy zistili, že aj obyčajné spevy vtákov skrývajú komplexné melódie a štruktúry. Keď sa zvuk spevu vtáka spomalí, odhalia sa jemné detaily, ktoré by sme inak nepočuli. Profesor Mermikides tiež poukazuje na to, že aj let vtákov – jeho fázy, ako výlety do vzduchu, plachtenie a využívanie termík – môžu inšpirovať hudobnú kompozíciu.

Zvieracie emócie: Dokážu cítiť hudbu?

Výskumy na šimpanzičke Sakure ukázali, že aj zvieratá dokážu vnímať emocionálne obsahy v hudbe a preferovať konzonnú (harmonickú) hudbu. Mačky zase používajú mňaukanie, ako spôsob komunikácie s ľuďmi, pričom menia tón a frekvenciu podľa toho, akú reakciu chcú vyvolať.

Moderné technológie a príroda: Prekladanie zvukov do hudby

Dnes vďaka moderným technológiám vieme prekladať zvuky zvierat – od tlkotu srdca myši až po vibrácie pavučiny – na hudobné parametre a vytvárať nové kompozície inšpirované prírodou. Profesor Mermikides dokonca navrhol, že DNA a RNA predstavujú najhlbší možný spôsob skladania hudby, pretože sú základom života a zároveň obsahujú informácie potrebné na jeho rozvoj.

Zvieratá ako hudobníci: Snowball a tancujúci kakadu

Profesor Mermikides zdôrazňuje jedinečný prípad Snowballa, tancujúceho kakadu, ktorý bol prvým neľudským živočíchom, u ktorého bolo vedecky dokázané, že reaguje na hudbu a tancuje s ňou v rytme. Snowball demonštroval schopnosť rozlišovať binárne rytmy a vytvárať vlastné tanečné pohyby – čo je dôkazom toho, že aj zvieratá môžu byť hudobníkmi.

Zvuky mesta: Orchestrácia urbanistického prostredia

Prednáška sa končí zaujímavou myšlienkou o tom, ako mapovať zvuky a aktivity v meste – parkovacie miesta, autobusové zastávky – na hudobné prvky a vytvárať tak "orchestru" mestského prostredia. Tento koncept nám umožňuje vnímať naše okolie úplne novým spôsobom a objavovať skryté hudobné potenciály všade okolo nás.

Odporúčania a úvahy

Prednáška profesora Mermikidesa je nielen fascinujúcim pohľadom do sveta zvuku, ale aj podnetom na zamyslenie sa nad vzťahom medzi ľuďmi a prírodou. Hudba nie je len ľudský výtvor, ale skôr univerzálny jazyk, ktorý spája všetky živé bytosti.

Zdroje:

• Gresham College website: https://www.gresham.ac.uk/watch-now/music-animals

Približne 185 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.93 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.