Žijeme v "diere" vo vesmíre? Nové dôkazy spochybňujú kozmológiu

Astrofyzici už dlho hovoria, že sme ničím výnimoční. Naša galaxia a jej okolie by mali vyzerať priemerne všade vo vesmíre rovnako. No čoraz viac dôkazov naznačuje opak – žijeme v obrovskej podhustote, v takzvanej "diere" vo vesmíre. Táto myšlienka bola doteraz považovaná za okrajový názor, no nová štúdia prináša ďalšie argumenty na jej podporu a otvára dvere k prehodnoteniu súčasných kozmológických modelov.

Kľúčové poznatky

• Podhustota galaxií: V okruhu asi miliardy svetelných rokov okolo nás je o 20% menej galaxií, ako vo vzdialenejších oblastiach vesmíru.
• Štatistická významnosť: Hoci sa jedná o len tri sigma výsledok (čo v psychológii by znamenalo TED talk a bestseller, ale vo fyzike je to málo), nie je to náhodný jav. Pravdepodobnosť, že ide len o chybu merania, je pod pol percenta.
• Problém s Lambda CDM modelom: Ak žijeme v "diere", je to ťažko vysvetliteľné v rámci súčasného štandardného modelu kozmológie (Lambda CDM), ktorý zahŕňa temnú hmotu a temnú energiu.
• Baryonické akustické oscilácie: Nová analýza berionických akustických oscilácií, ktoré zanechali odtlačok v rozložení hmoty vo vesmíre, naznačuje, že model s "diere" lepšie zodpovedá pozorovaným dátam.
• Potenciálna revolúcia: Ak sa tieto nálezy potvrdia, mohlo by to viesť k prehodnoteniu celého kozmológického modelu a potrebe opustiť súčasné predstavy o vesmíre.

Čo je vlastne tá "diera" vo vesmíre?

Predstavte si vesmír ako obrovskú sieť galaxií, ktoré sú rovnomerne roztratené po celom priestore. Teraz si predstavte, že v určitom bode tejto siete je výrazná medzera – menej galaxií, menej hmoty, jednoducho "diera". Práve to by mohla byť naša situácia.

Podľa nedávnych štúdií sa zdá, že okolie našej galaxie (a presnejšie, náš Mliečny Weg) je podhustné v porovnaní s priemernou hustotou vesmíru. To znamená, že vo vzdialenosti až miliardy svetelných rokov okolo nás je o 20% menej galaxií, ako by sme očakávali na základe súčasných kozmológických modelov.

Prečo to vyvoláva takúto diskusiu?

Problém spočíva v tom, že takéto podhustné oblasti sú ťažko vysvetliteľné v rámci štandardného modelu kozmológie (Lambda CDM). Tento model predpokladá, že vesmír je homogénny a izotropný – teda rovnaký všade. Ak by sme žili v "diere", narušilo by to tento základný princíp.

Astrofyzici sa preto snažia pochopiť, ako by mohla takáto podhustota vzniknúť a prečo ju doteraz neobjavili inde vo vesmíre. Jedna z možných odpovedí spočíva v analýze berionických akustických oscilácií – hustotných vlnách, ktoré sa šírili plazmou vo veľmi skorom vesmíre a zanechali odtlačok v rozložení hmoty. Nová štúdia ukazuje, že model s "diere" lepšie zodpovedá pozorovaným dátam týkajúcim sa týchto oscilácií ako súčasný Lambda CDM model.

Čo to znamená pre budúcnosť kozmológie?

Ak sa tieto nálezy potvrdia a získajú vyššiu štatistickú významnosť, mohlo by to viesť k revolúcii v našom chápaní vesmíru. Možno budeme musieť opustiť súčasný štandardný model a hľadať nové teoretické rámce, ktoré dokážu vysvetliť existenciu podhustných oblastí vo vesmíre.

Je však dôležité si uvedomiť, že ide len o predbežné výsledky a je potrebné ich dôkladne overiť. Hoci sa jedná o zaujímavý náznak, stále je príliš skoro hovoriť o definitívnom prehodnotení kozmológie.

Zhrnutie a ďalšie kroky

Myšlienka, že žijeme v "diere" vo vesmíre, je nielen fascinujúca, ale aj potenciálne veľmi dôležitá. Hoci sa jedná o kontroverznú tému, nová štúdia prináša zaujímavé argumenty na jej podporu a otvára nové cesty pre výskum vesmíru.

Je však potrebné pokračovať v pozorovaní a analýze dát, aby sme získali jasnejší obraz o tom, či žijeme skutočne v niečo zvláštnom priestore vo vesmíre alebo či ide len o náhodný jav.

Referencie

• Paper: https://academic.oup.com/mnras/article/540/1/545/8129689?login=false

Približne 107 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.54 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.