Žijeme v čiernej diere? Nová teória a dôkazy

Nedávno sa objavila zaujímavá teória, ktorá naznačuje, že náš vesmír by mohol existovať vo vnútri obrovskej čiernej diery. Táto myšlienka, známa ako „čierna diera kozmológia“, si získava čoraz väčší záujem a vyvoláva množstvo otázok. Anton Petrov z kanála WhatDaMath sa tejto téme v najnovšom videu venoval a preskúmal teoretické pozadie, potenciálne dôkazy aj protiargumenty. V tomto článku pre altky.sk si to celé rozoberieme prístupným spôsobom.

Čo je vlastne čierna diera? A čo tá kozmológia?

Čierne diery sú oblasti v priestoročase s tak silnou gravitáciou, že z nich nemôže uniknúť nič, dokonca ani svetlo. Sú definované svojím horizontom udalostí – imaginárnou hranicou, za ktorou sa už nič nevracia späť. Čierna diera kozmológia je teória, ktorá predpokladá, že náš vesmír by mohol byť v skutočnosti vnútrom čiernej diery vo „vajíčku“ iného, väčšieho vesmíru – tzv. rodičovského vesmíru.

Zaujímavá zhoda: Veľkosť vesmíru a čierna diera

Jednou z kľúčových myšlienok je pozoruhodná zhoda medzi celkovou hmotnosťou pozorovateľného vesmíru a teoretickou veľkosťou čiernej diery. Ak by sme spočítali všetku hmotu, ktorú vieme pozorovať vo vesmíre, dostaneme číslo, ktoré sa približne rovná hmotnosti čiernej diery s priemerom 300 miliárd svetelných rokov! To vedie k otázke: čo ak je náš vesmír len vnútrom niečoho oveľa väčšieho?

Rodičovské vesmíry a „odraz“ Veľkého výbuchu

Podľa tejto teórie by náš vesmír mohol vzniknúť na vonkajšej strane čiernej diery v rodičovskom vesmíre. Niektorí vedci navrhujú, že singularita – bod nekonečnej hustoty a teploty, ktorá sa tradične spája s Veľkým výbuchom – vlastne neexistuje. Namiesto toho by mohlo dôjsť k „odrazu“ po dosiahnutí extrémnej hustoty, čo by viedlo k vzniku nového vesmíru vo vnútri čiernej diery rodičovského vesmíru. Tento nový vesmír by sa potom rozširoval ako klasická čierna diera.

Rotácia a zarovnanie galaxií: Potenciálne dôkazy?

Ďalším zaujímavým aspektom je možnosť, že rotujúca rodičovská čierna diera by mohla prenášať rotačný moment na objekty vo vnútri „dieťaťa“ vesmíru. To by teoreticky mohlo vysvetliť pozorovanú tendenciu galaxií a kvazarov zarovnávať sa v určitých smeroch.

Problémy s anizotropiou a hustotou

Napriek zaujímavým myšlienkam existujú aj silné protiargumenty. Jedným z nich je skutočnosť, že náš vesmír vyzerá izotropne – rovnaký vo všetkých smeroch. To je v rozpore s tým, čo by sme očakávali vo vnútri čiernej diery, ktorá by mala byť anizotropná (nerovnomerná). Ďalším problémom je otázka hustoty: ak je náš vesmír konečný, musel by existovať bod, kde sa hustota náhle zníži alebo musí byť kontinuálna. Obe možnosti predstavujú vážne problémy pre teóriu čiernej diery kozmológie.

Alternatívne vysvetlenia a závery

Anton Petrov vo videu tiež uvádza alternatívny pohľad, ktorý pripisuje zarovnanie galaxií a kvazarov vplyvu tzv. kozmického pavučia – rozsiahlej siete hmôtového rozloženia vo vesmíre. Nakoniec však dospieva k záveru, že hoci je teória čiernej diery kozmológie zaujímavá a podnecuje predstavivosť, súčasné dôkazy naznačujú, že náš vesmír je skôr „len“ vesmírom.

Kľúčové poznatky:

• „Čierna diera kozmológia“: Teória, ktorá predpokladá, že náš vesmír môže existovať vo vnútri čiernej diery iného vesmíru.
• Zhoda veľkosti: Zaujímavá zhoda medzi hmotnosťou pozorovateľného vesmíru a teoretickou veľkosťou čiernej diery.
• „Odraz“ namiesto singularitu: Návrh, že po dosiahnutí extrémnej hustoty by mohlo dôjsť k „odrazu“ a vzniku nového vesmíru.
• Problémy s anizotropiou: Skutočnosť, že náš vesmír vyzerá izotropne, je v rozpore s predpokladom o existencii vo vnútri čiernej diery.

Odporúčania a úvahy:

Aj keď sa zdá, že teória čiernej diery kozmológie je len ďalšou špekuláciou, jej preskúmanie nám môže pomôcť lepšie pochopiť základné princípy vesmíru. Je dôležité pokračovať v skúmaní týchto myšlienok a hľadať nové dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť túto fascinujúcu teóriu.

Zdroje:

• Black hole cosmology – Wikipedia
• arXiv: 2505.23877
• arXiv: 1910.10819v2

Približne 150 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.75 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.