Žije determinizmus? Sean Carroll o slobodnej vôli
Žije náš vesmír ako hodiny? Fyzik Sean Carroll skúma determinizmus a slobodnú vôľu, od Newtona po Laplaceovho démona. Môže veda spojiť predurčenosť s pocitom voľby? Zistite viac!
Video s fyzikom Seamom Carrollem sa zaoberá fascinujúcou otázkou: je náš vesmír len zložitým mechanizmom, kde každý moment je predurčený zákonmi fyziky? Carroll skúma myšlienky Newtona, Laplacea a ich vplyv na naše chápanie slobodnej vôle. Hoci sa zdá, že determinizmus vylučuje možnosť voľby, Carroll ponúka pohľad, ktorý spája vedecké poznatky s filozofickými úvahami o ľudskej existencii.
Kľúčové poznatky z videa:
- Newtonovský determinizmus: Klasická mechanika naznačuje, že keby sme poznali polohu a rýchlosť všetkých častíc vo vesmíre, mohli by sme predpovedať budúcnosť s absolútnou presnosťou.
- Laplaceov démon: Myšlienkový experiment, ktorý predstavuje obrovskú inteligenciu schopnú poznať všetky informácie o vesmíre v danom momente a tým pádom predpovedať celú históriu a budúcnosť.
- Kompatibilizmus: Filozofický prístup, ktorý tvrdí, že determinizmus je zlučiteľný so slobodnou vôľou. Hoci sú naše činy v princípe určené fyzikálnymi zákonmi, nemáme možnosť poznať všetky tieto zákony a podmienky, preto môžeme pôsobiť ako slobodní agenti.
- Zjednodušovanie vedy: Fyzici často idealizujú systémy (napríklad sférická krava) pre lepšie výpočty, čo funguje dobre vo vede, ale nie vždy v reálnom svete.
Newton a Aristoteles: Dve odlišné perspektívy pohybu
Newtonov prístup k fyzike predstavoval radikálny posun oproti aristotelovskému mysleniu. Aristoteles veril, že všetky veci majú svoje "prirodzené miesto" a snažia sa tam smerovať. Newton však tvrdil, že ak nie je objekt vystavený sile, bude pokračovať v rovnomernom priamočiarom pohybe konštantnou rýchlosťou. Táto myšlienka položila základ pre klasickú mechaniku a umožnila presné predpovedanie pohybu objektov.
Laplaceov démon: Predpoveď celého vesmíru?
Laplace, inšpirovaný Newtonovým dielom, posunul myšlienku determinizmu ešte ďalej. Predstavil si „Laplaceovho démona“ – hypotetickú bytosť s neobmedzenými znalosťami a výpočtovou silou. Ak by tento démon poznal polohu a rýchlosť všetkých častíc vo vesmíre v danom momente, mohol by podľa Laplacea predpovedať celú budúcnosť a dokonca aj prešetriť minulosť. Tento myšlienkový experiment zdôrazňuje hlboké implikácie determinizmu pre naše chápanie času a slobodnej vôle.
Sférická krava: Zjednodušovanie pre lepšie pochopenie
Carroll poukazuje na to, že fyzici často zjednodušujú skutočné systémy, aby ich mohli lepšie analyzovať. Klasickým príkladom je vtip o „sférickej krave“ – predstavený ako metafora pre idealizáciu zložitých systémov s cieľom uľahčiť výpočty. Hoci reálne kravy nie sú sférické, modelovanie ich ako gule umožňuje jednoduchšie vypočítanie objemu a metabolizmu. Podobne aj fyzici idealizujú vesmír, slnečnú sústavu alebo atómy pre lepšie pochopenie základných princípov.
Slobodná vôľa v deterministickom svete: Kompatibilizmus
Ak je náš svet skutočne deterministický, ako sa potom môžeme cítiť slobodní a zodpovední za svoje činy? Carroll ponúka kompatibilistický pohľad – názor, že slobodná vôľa a determinizmus nie sú vzájomne vylučujúce. Hoci naše konanie môže byť v princípe určené fyzikálnymi zákonmi, nemáme možnosť poznať všetky tieto zákony a podmienky. Preto môžeme pôsobiť ako slobodní agenti a robiť rozhodnutia na základe našich vlastných presvedčení a hodnôt.
Záverečné úvahy: Hľadanie zmyslu v predurčenom vesmíre
Myšlienka, že náš život môže byť len výsledkom nevyhnutnej reťaze príčin a následkov, je znepokojujúca. Napriek tomu Carroll naznačuje, že aj v deterministickom svete môžeme nájsť zmysel a slobodu. Namiesto toho, aby sme sa snažili poprieť determinizmus, by sme mali lepšie porozumieť mechanizmom, ktoré nás ovplyvňujú, a uplatniť naše schopnosti na najlepšiu možnú verziu seba samých.
Referencie:
- Carroll, Sean. The Biggest Ideas in the Universe. O'Reilly Media, 2016.
- Carroll, Sean. Space, Time, and Motion. O'Reilly Media, 2019.
- Carroll, Sean. Quanta and Fields. O'Reilly Media, 2020.
Približne 140 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.70 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()