Zhoršujúca sa humanitárna situácia na Ukrajine
Humanitárna situácia na Ukrajine sa zhoršuje: civilné obete rastú, energetická infraštruktúra je pod cielenými útokmi a hrozí jadrová havária. OSN vyzýva na prímerie a diplomatické riešenie.
V posledných mesiacoch došlo k alarmujúcemu nárastu civilných obetí a škôd na infraštruktúre na Ukrajine, čo vyvoláva hlboké znepokojenie v radoch Organizácie Spojených národov. Podľa najnovšej správy prednesenej na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, situácia sa zhoršuje a žiadna časť krajiny nie je bezpečná. Tento článok sumarizuje kľúčové body správy a analyzuje dopady vojny na civilistov a humanitárne úsilie.
Kľúčové poznatky
- Nárast civilných obetí: Počet civilných obetí v roku 2025 prekračuje celkový počet za rok 2024, pričom najväčší nárast je zaznamenaný v Kyjove.
- Cielené útoky na infraštruktúru: Ruské sily pokračujú v cielenej kampani proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre, čo vedie k rozsiahlym výpadkom elektriny a problémom s ohrevom, vodou a dopravou.
- Zvýšené riziká pre humanitárnych pracovníkov: Humanitárni pracovníci čelia narastajúcim bezpečnostným hrozbám, vrátane útokov na humanitárne konvoje.
- Ohrozenie jadrovej bezpečnosti: Záporská jadrová elektráreň, najväčšia v Európe, opakovane stratila prívod energie, čo zvyšuje riziko jadrovej havárie.
- Diplomatické úsilie: OSN vyzýva na obnovenie diplomatických snáh a dosiahnutie trvalého mieru, pričom zdôrazňuje potrebu okamžitého prímeria.
Zhoršujúca sa situácia civilistov
Podľa správy predstaviteľky OSN Kayako Gotto ruské útoky na Ukrajinu spôsobili rozsiahle škody a obete medzi civilistami. Najviac postihnuté oblasti sú v blízkosti frontovej línie, vrátane Hersonu, Charkova a Donecku. Útoky sa zameriavajú nielen na vojenské ciele, ale aj na nemocnice, školy, kultúrne pamiatky a dokonca aj detské škôlky.
Len včera došlo k útokom na Ternopil, kde prišlo o život 26 ľudí, vrátane troch detí, a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Podobné útoky sa odohrali aj v Luhansku a Ivano-Frankivsku. V Kyjove došlo k nárastu civilných obetí – počet obetí bol takmer 3,8-násobne vyšší v prvých desiatich mesiacoch roka 2025, ako počas celého roku 2024.
Dopady na energetickú infraštruktúru a humanitárnu pomoc
Zničenie ukrajinskej energetickej infraštruktúry má katastrofálne následky pre civilistov, ktorí sa ocitajú bez tepla, vody a elektriny v zime. OSN prostredníctvom Programu rozvoja OSN (UNDP) pracuje na zvýšení odolnosti ukrajinského energetického sektora a pomáha tak miliónom ľudí zachovať prístup k základným službám.
Humanitárni pracovníci čelia aj značným rizikám pri poskytovaní pomoci v konfliktných zónach. Útok na humanitárny konvoj OSN 14. októbra je dôkazom nebezpečnej situácie, v ktorej sa nachádzajú.
Jadrová bezpečnosť a diplomatické úsilie
Záporská jadrová elektráreň opakovane stratila prívod energie, čo zvyšuje riziko jadrovej havárie s katastrofálnymi následkami pre Ukrajinu, Rusko a celý svet. OSN vyzýva obe strany konfliktu na zodpovedné konanie a podporuje úsilie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) v oblasti zabezpečenia jadrovej bezpečnosti.
Generálny tajomník OSN neustále zdôrazňuje potrebu okamžitého prímeria a vyzýva na obnovenie diplomatických snáh s cieľom dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier. Rosemary DiCarlo, generálna podsekretárka pre politiku a budovanie mieru, nedávno navštívila Kyjev, aby osobitne vyjadrila solidaritu OSN s ukrajinským ľudom.
Odporúčania a úvahy
Situácia na Ukrajine si vyžaduje okamžitú medzinárodnú reakciu. Je potrebné zvýšiť humanitárnu pomoc pre postihnuté oblasti, zabezpečiť ochranu civilistov a podporiť diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie trvalého mieru.
Je dôležité si uvedomiť, že vojenský konflikt má dlhodobé dopady na životy ľudí a ekonomiku krajiny. Investície do obnovy a podpory psychickej pohody postihnutých obyvateľov sú nevyhnutné pre budúcnosť Ukrajiny.
Dôležité odkazy
- Správa Bezpečnostnej rady OSN o situácii na Ukrajine: https://www.un.org/securitycouncil/
- Program rozvoja OSN (UNDP) na Ukrajine: https://www.undp.org/ukraine
- Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA): https://www.iaea.org/
Približne 121 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.61 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()