Zapadlí verejní filozofi: Prečo stratili popularitu?

Pred sto rokmi boli filozofi ako John Dewey, Bertrand Russell a Susan Stebbing skutočnými intelektuálnymi hviezdami. Ich názory sa vyhľadávali v médiách a pri riešení spoločenských problémov, ďaleko za hranicami ich akademických výskumov. Čo sa stalo? Profesorka Regina Rini vo svojej prednáške skúma niekoľko teórií, od zmeny filozofických záujmov a pozornosti médií až po politické zásahy a obrovský intelektuálny vplyv vedy. Zároveň naznačuje možnosť, že títo filozofi jednoducho uspeli – tým, že urobili z filozofie niečo, na čo môže každý usúdiť, vlastne eliminovali potrebu verejných filozofov ako všestranných múdrych radcov.

Kľúčové poznatky

• Zlatá éra verejnej filozofie: Na začiatku 20. storočia si filozofi ako Dewey a Russell získali širokú verejnú popularitu vďaka svojim prednáškam, písaniu a politickému zapojeniu.
• Úbytok verejného záujmu: Dnes je ťažké nájsť filozofov s podobnou verejnou prestížou. Rini ponúka niekoľko vysvetlení pre tento pokles.
• Analytická filozofia a jej obmedzenia: Zúženie filozofických otázok na úzke sémantické hádanky mohlo odradiť širokú verejnosť.
• Veda ako dominantná sila: Vďaka priamej komunikácii vedcov s verejnosťou sa znížila potreba filozofov ako sprostredkovateľov vedeckých poznatkov.
• Politické prekážky: Politické kontroverzie, ako napríklad zákaz učiť Bertranda Russella na City College of New York, mohli ovplyvniť verejnú pozíciu filozofa.
• Nová éra filozofie: Napriek výzvam pokračuje filozofia prostredníctvom verejných iniciatív ako etické súťaže a kluby, pričom filozofi učia zručnosti kritického myslenia v školách.

Dewey, Russell a Stebbing: Tri hviezdy svojej doby

Na začiatku 20. storočia boli mená John Dewey, Bertrand Russell a Susan Stebbing známej širokej verejnosti. Deweyho prednášky o vede a istote v roku 1929 pritiahli obrovský záujem a získali rozsiahle mediálne pokrytie. Jeho zapojenie sa neobmedzovalo len na akademickú sféru – cestoval po Číne a Japonsku, písal o americkej zahraničnej politike a dokonca predsedal procesu Leonova Trockého v Mexiku. Russell bol rovnako aktívny, jeho meno sa pravidelne objavovalo v New York Times v súvislosti s rôznymi udalosťami od japonskej cenzúry až po vietnamskú vojnu. Stebbingová, hoci bola vynikajúca filozofka pôsobiaca v Londýne, čelila obmedzeniam ako žena v akademickom prostredí 20. a 30. rokov.

Prečo zmizli „všestranní múdri“?

Riniová identifikuje niekoľko možných dôvodov pre úbytok verejného záujmu o filozofiu:

• Filozofia sa stala nudnou: Zúženie rozsahu filozofických otázok v analytickej filozofii, s dôrazom na detailné sémantické problémy, mohlo odradiť širokú verejnosť.
• Verejnosť je pasívna: Pokles čitateľských návykov a nástup sociálnych sietí môžu naznačovať menší záujem o komplexné myšlienky.
• Veda získala na atraktivite: Vedci priamo komunikujú svoje zistenia s verejnosťou, čo znižuje potrebu filozofov ako sprostredkovateľov.
• Politika zasahuje: Politické kontroverzie môžu poškodiť reputáciu filozofa a obmedziť jeho verejnú pôsobnosť. Russellove problémy na City College of New York sú toho jasným príkladom.

Zmena paradigmy: Od múdrych radcov k kritickým mysliteľom

Riniová argumentuje, že éra „všestranných múdrych“ bola prechodnou fázou v spoločnosti s rastúcou gramotnosťou. Úspech týchto filozofov paradoxne umožnil ľuďom sami si rozvíjať kritické myslenie a menej sa spoliehať na externé autority. Dnes sa filozofia prejavuje prostredníctvom verejných iniciatív, ako sú etické súťaže, filozofické kluby a výučba zručností kritického myslenia v školách. Filozofi by mali aktívne prispievať k šíreniu poznatkov mimo akademickej sféry a zapájať sa do dialógu s inými disciplínami.

Výzvy modernej doby

Prednáška tiež poukazuje na súčasné výzvy, ako sú skrátená pozornosť vďaka nástupu sociálnych médií (napríklad TikTok) a obmedzenia spôsobené politickými tlakmi, ako sú nedávne prípady odstraňovania kníh o rase z amerických vojenských akadémií.

Odporúčania a úvahy

Je jasné, že verejná filozofia sa mení. Namiesto „všestranných múdrych“ potrebujeme filozofov, ktorí dokážu efektívne komunikovať komplexné myšlienky širokej verejnosti a prispievať k rozvoju kritického myslenia v spoločnosti. Filozofovia by mali využívať nové platformy a formáty na zapojenie sa do dialógu s verejnosťou, pričom si uvedomia výzvy spojené so skrátenými časmi pozornosti a politickými tlakmi.

Dôležité odkazy:

• John Dewey: Americký filozof, psychológ a pedagóg, známy svojimi prácami o pragmatizme a demokracii.
• Bertrand Russell: Britský filozof, logik, matematik a Nobelov laureát za mier, ktorý sa venoval širokému spektru tém od filozofie vedy až po politiku.
• Susan Stebbing: Britská filozofka, známa svojimi prácami o logike a epistemológii.
• Vienna Circle: Skupina rakúskych a amerických filozofov a vedcov, ktorí sa venovali logickému pozitivizmu.
• McLuhan: Marshall McLuhan, kanadský teoretik médií, známy svojou koncepciou „hot“ a „cold“ médií.

Približne 288 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.44 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.