Západ stráca moc: Prečo je zmena nevyhnutná?

Nedávno som sledoval fascinujúci rozhovor s Chandranom Nair, geopolitickým analytikom a zakladateľom Global Institute for Tomorrow. V ňom nastolil znepokojivé otázky o súčasnom svete: či sa Západný svet skutočne vyrovnal so svojou koloniálnou minulosťou? A čo je dôležitejšie, ako bude vyzerať budúcnosť geopolitiky v ére posúvajúcich sa mocenských usporiadaní? Nair argumentuje, že myšlienka o „liberálnom svetovom poriadku“ je iluzórna a že Západný svet čelí nevyhnutnej zmene.

Kľúčové poznatky

• Koloniálne korene geopolitiky: Geopolitika je v podstate boj medzi bývalými koloniálnymi mocnosťami (Západom) a zvyškom sveta, ktorý sa snaží udržať si privilégiá nahromadené počas 500-ročnej éry kolonizácie.
• Gaza ako prebudenie: Konflikt v Gaze odhalil pokračovanie západných imperiálnych ambícií a zničil ilúziu postkoloniálnej transformácie.
• Subserviencia elít: Mnoho ázijských elít si stále udržiava lojalitu k západným inštitúciám, uprednostňujúc asociáciu a privilégiá pred výzvou dominantných naratívov.
• Čínsky odpor: Čína je jediná krajina, ktorá konzistentne odoláva tlaku Západu, čo vedie k rastúcej neutralite medzi mnohými štátmi voči napätiam medzi Ruskom a Západom.
• Deglobalizácia – mýtus? Termín „deglobalizácia“ je zavádzajúci; skôr ide o redefiníciu pravidiel globalizácie, pričom iné národy usilujú o väčšiu kontrolu nad svojimi ekonomikami a obchodnými vzťahmi.

Koloniálne dedičstvo: 500 rokov privilégií

Nair argumentuje, že súčasná geopolitika je hlboko zakorenená v koloniálnom dedičstve. Západný svet, ktorý predstavuje len malú časť globálnej populácie (približne 15%), si počas storočí udržal a naďalej upevňuje privilégiá získané prostredníctvom kolonizácie a vykorisťovania zdrojov a pracovnej sily v iných častiach sveta. Tento systém, podľa Naira, bráni rozvoju krajín Globálneho Juhu, ako sú Indonézia, India a Afrika.

Gaza: Zrkadlo západných imperiálnych ambícií

Konflikt v Gaze slúži Nairovi ako prebudenie pre svet. Ukazuje, že Západný svet sa nezaoberal svojou koloniálnou minulosťou a že jeho imperiálne ambície pokračujú aj po formálnom konci koloniálnej éry. Používanie Holocaustu na ospravedlnenie súčasných krokov je vnímané, ako manipulácia a ďalší prejav koloniálnych vzorcov správania.

Elity a ich lojalita: Prečo sa mení svet?

Nair poukazuje na znepokojivý jav – subservientnosť mnohých ázijských elít k západným inštitúciám. Tieto elity uprednostňujú asociáciu so Západom a získavanie privilégií pred výzvou dominantných naratívov. Tento postoj, podľa Naira, bráni rozvoju skutočnej nezávislosti a autonómie v týchto krajinách.

Čína: Bastión neutrality?

V tomto chaotickom svete sa vynára Čína ako jediný štát, ktorý konzistentne odoláva tlaku Západu. Jej postoj vedie k rastúcej neutralite medzi mnohými krajinami voči napätiam medzi Ruskom a Západom. Tento trend naznačuje posun v globálnom usporiadaní moci, kde sa iné národy snažia oslobodiť od západného vplyvu.

Deglobalizácia: Zmena pravidiel alebo koniec globalizácie?

Termín „deglobalizácia“ je podľa Naira zavádzajúci. Skôr ide o redefiníciu pravidiel globalizácie, kde iné národy usilujú o väčšiu kontrolu nad svojimi ekonomikami a obchodnými vzťahmi. Tento proces nie je nutne ukončením globalizácie, ale skôr jej premodelovaním tak, aby lepšie zodpovedalo potrebám a záujmom rôznych krajín.

Autokratický liberalizmus a potlačenie kritiky

Nair tiež poukazuje na vznik „autokratického liberalizmu“, kde aj bývalí vysokopostavení úradníci (napríklad bývalý vojenský veliteľ NATO) čelia cenzúre a zrušeniu za odlišné názory. Západné médiá, ako BBC a CNN, marginalizujú kritikov status quo, pričom priestor pre alternatívne pohľady nachádzajú predovšetkým na alternatívnych platformách.

Odpor voči Západu: Nové svetové usporiadanie?

Záverom je jasné, že svet sa mení. Rastúci skepticizmus krajín Globálneho Juhu voči západným naratívom a Čína ako bastión neutrality naznačujú posun v globálnom usporiadaní moci. Otázkou ostáva, či Západ dokáže prispôsobiť sa týmto zmenám alebo bude pokračovať v pokuse o udržanie svojej dominantnej pozície.

Referencie a odkazy:

• Global Institute for Tomorrow (GIFT): https://global-inst.com/

Približne 181 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.91 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.