Vzostup veľkých technologických gigantov: Prekliatie modernej spoločnosti?

V súčasnosti je technologický sektor a jeho dominancia nezameniteľnou súčasťou každodenného života. Diskusia „The rise of Big Tech“ na platforme The Institute of Art and Ideas predstavuje pohľad na zdrvujúci vplyv veľkých technologických spoločností na spoločnosť a demokraciu. Medzi hosťami boli osobnosti ako Aaron Bastani, Shannon Vallor a Yanis Varoufakis, ktoré podrobne rozobrali, ako tieto technológie meni našu realitu a oslabujú demokratické práva a koncepty.

Kľúčové poznatky

• Technologický determinizmus: Tendencia vnímať technologický pokrok ako niečo nevyhnutné a neodvratné, sa ukazuje ako neprimeraná a škodlivá.
• Moc algoritmov: Určujú naše životy, od odporúčaných videí na YouTube až po komplexné medicínske rozhodnutia, častokrát s rizikom zosilnenia existujúcich predsudkov.
• Dôsledky na duševné zdravie: Platformy ako TikTok a Twitter často zosilňujú psychologické tlaky, čo môže viesť k zhoršeniu duševného zdravia, najmä medzi mladšími generáciami.
• Nedemokratická moc technologických gigantov: Tieto spoločnosti vlastnia viacero zložiek moci, z ktorých mnohé presahujú tradičné politické hranice a kontrolujú doslova každý aspekt našich životov.

Algoritmy: Spoľahliví sluhovia alebo nebezpeční páni?

Moderné technológie založené na algoritmoch nám uľahčujú život, ale ako upozorňuje Aaron Bastani, ich rastúca moc sa môže štátu vymykať spod kontroly. Tieto algoritmy nie sú neutrálne a znásobujú už existujúce predsudky v našich dátach. Od Netflixu cez zoznamovacie aplikácie až po monitorovanie pracovných síl, algoritmy riadia mnoho našich interakcií a činností.

Sociálne médiá: Prínos alebo hrozba?

Jonathan Haidt zdôrazňuje, že sociálne médiá, najmä TikTok a Meta, zásadným spôsobom ovplyvňujú duševné zdravie mladých generácií. Napriek varovaniam o negatívnych následkoch, ktoré obsahujú samovražedné a extorčné aktivity, spoločnosti naďalej profitujú na nebezpečných trendoch.

Riešenia a regulácia: Ako čeliť moci technologických gigantov?

Damian Tambini a Shannon Vallor hovoria o potrebe regulacie technologického sektora podobne ako kedysi priemyslové monopoly. Kľúčové je vytvoriť nové regulačné rámce, ktoré môžu priniesť udržateľnú inováciu a ochranu ľudských práv. Príkladom je Čína, ktorá úspešne reguluje svoje technologické spoločnosti, čo sa v demokratickom Západe ukazuje ako oveľa zložitejšie.

Budúcnosť technológie a liberalnej demokracie

Vo svete, kde technologické spoločnosti konsolidujú svoju moc, je nutné prehodnotiť a prispôsobiť pravidlá tak, aby bola zabezpečená demokratická kontrola. Ako navrhuje Anu Bradford, je potrebné, aby sa Západ efektívne postavil technologickým gigantom a preukázal, že liberalná demokracia vie úspešne riadiť digitálnu ekonomiku.

Záver a odporúčania

Dnešný technologický svet vyžaduje nové prístupy k regulácii a riadeniu. Kľúčové je, aby sa politici spolu s expertmi angažovali v presadzovaní ochrany verejného záujmu, nie korporátneho zisku. Vyžaduje to politickú vôľu vykonávať efektívne, no mäkké intervencie a očistiť systém od prežitého: nájsť spôsoby, ako technologické riešenia zladiť s hodnotami otvorenej a zodpovednej spoločnosti.

Štúdie a odkazy

1. The danger and problem of the algorithm (2024)
2. The great rewiring of our lives (2024)
3. Big tech and lost promises (2022)
4. The new ruling class (2022)
5. Controlling the tech titans (2024)
6. Capitalism, Big Tech, and the nation state (2024)

Tento článok si kladie za cieľ zvýšiť povedomie o komplikovaných vzťahoch medzi technológiou a spoločnosťou a ponúknuť čitateľom holistický prehľad o výzvach, ktorým čelíme v digitálnom veku.

Približne 83 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.42 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.