Vznik náboženstva: Kľúčový krok v ľudskej evolúcii

Je náboženstvo len vedľajším produktom evolúcie, alebo je neoddeliteľnou súčasťou toho, čo z nás robí ľudí? Táto otázka fascinuje vedcov a mysliteľov už celé desaťročia. Dr. Justin Barrett, kognitívny vedec špecializujúci sa na náboženstvo, ponúka presvedčivú odpoveď. Tvrdí, že kognitívne schopnosti, ktoré nám umožnili rozvinúť vieru v bohov, sú tie isté, ktoré naštartovali vznik jazyka, kultúry a komplexnej morálky. Inými slovami, moment, keď sme sa stali Homo sapiens, bol zároveň momentom, keď sme sa stali Homo religiosus – človekom náboženským.

Kľúčové poznatky

• Človek náboženský: Koncept Homo religiosus popisuje človeka, ktorý má kognitívnu kapacitu a vrodenú dispozíciu na vytváranie a udržiavanie vzťahov s nadprirodzenými bytosťami, ako sú bohovia.
• Náboženstvo nie je náhoda: Podľa Barretta nie je náboženstvo len kultúrny výmysel ako šach. Jeho všadeprítomnosť v ľudských kultúrach a ľahkosť, s akou ho prijímajú deti, naznačujú, že má hlbšie korene v našej psychike.
• Hypotéza súbežnosti: Barrett favorizuje teóriu, že kognitívne zmeny, ktoré viedli k modernému ľudskému správaniu, sú tie isté, ktoré umožnili vznik náboženstva. Tieto dve veci sa nevyvíjali oddelene, ale ruka v ruke.
• Kľúčový kognitívny skok: Chýbajúcim článkom, ktorý oddelil našich predkov od náboženského myslenia, bola schopnosť, ktorú vedci nazývajú „metareprezentačná teória mysle“.
• Jeden skok, mnoho dôsledkov: Práve táto nová schopnosť myslieť o myšlienkach druhých nielenže umožnila zdieľanú vieru v jedného boha, ale zároveň položila základy pre kumulatívnu kultúru, skutočný jazyk a zložitú morálku.

Odkiaľ sa vzala viera?

Existuje niekoľko teórií, ktoré sa snažia vysvetliť pôvod náboženstva. Takzvaný „štandardný pohľad“ tvrdí, že náboženstvo je v podstate kultúrny „omyl“ alebo vedľajší produkt iných, užitočnejších kognitívnych funkcií. Podľa tejto teórie je náboženstvo niečo, čo sme si vymysleli, podobne ako umenie alebo filozofiu, no nemá žiadne hlboké evolučné korene.

Dr. Barrett však s týmto pohľadom nesúhlasí. Argumentuje, že ak by bolo náboženstvo len arbitrárnym kultúrnym vynálezom, nebolo by tak neuveriteľne rozšírené a odolné naprieč všetkými známymi civilizáciami. Navyše, deti po celom svete prejavujú prirodzenú tendenciu veriť v neviditeľných agentov a hľadať zmysel vo svete okolo seba, čo naznačuje, že naše mozgy sú na tento typ myslenia pripravené.

Ten rozhodujúci moment v evolúcii

Barrettova „hypotéza súbežnosti“ navrhuje oveľa elegantnejšie vysvetlenie. Podľa neho sa schopnosť náboženského myslenia objavila súčasne s ostatnými charakteristikami, ktoré definujú moderného človeka.

Naši prehumánni predkovia už pravdepodobne mali základné kognitívne nástroje, ktoré sú pre vieru dôležité. Patrila sem napríklad schopnosť detekcie aktéra (pocit, že za šuchotom v kríkoch sa skrýva živá bytosť, nielen vietor) alebo tendencia vidieť vo veciach zámer a dizajn. Tieto schopnosti však samy osebe nestačili na vytvorenie skutočného náboženstva – teda spoločného, zdieľaného vzťahu s bohom.

Chýbal im jeden kľúčový prvok: metareprezentačná teória mysle. Znie to zložito, no v podstate ide o schopnosť premýšľať o tom, čo si myslia druhí. Je to schopnosť vedieť, že vaša myšlienka o Bohu je podobná myšlienke o Bohu, ktorú má váš sused. A čo je ešte dôležitejšie, viete, že aj váš sused vie, že máte túto spoločnú predstavu.

Predstavte si to takto: Bez tejto schopnosti by každý jednotlivec mohol mať svoj vlastný, súkromný pocit prítomnosti nejakej vyššej sily. Ale až keď sme si dokázali uvedomiť, že ostatní členovia nášho kmeňa sa vzťahujú k tej istej bytosti, mohli sme začať budovať spoločné rituály, mýty a morálne kódexy. Zrodilo sa náboženstvo ako sociálny fenomén.

Jeden krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo

Tento kognitívny prelom neovplyvnil len našu spiritualitu. Bol to motor, ktorý poháňal celú ľudskú civilizáciu vpred.

• Kumulatívna kultúra: Schopnosť premýšľať o myšlienkach druhých nám umožnila učiť sa od nich, stavať na ich nápadoch a odovzdávať komplexné poznatky ďalším generáciám.
• Jazyk: Jazyk nie je len o slovách, ale o zdieľanom význame. Vyžaduje si, aby sme chápali, čo si druhá osoba myslí a aký zámer má svojou výpoveďou.
• Morálka: Komplexná morálka závisí od našej schopnosti posúdiť úmysly druhých, nielen ich činy.

Z tohto pohľadu nie je náboženstvo nejakým zvláštnym príveskom evolúcie, ale skôr základným kameňom modernej ľudskej kognície.

Zamyslenie na záver

Teória Dr. Barretta neponúka dôkaz existencie Boha, ani sa o to nesnaží. Poskytuje však fascinujúci pohľad na to, prečo sme ako druh tak náchylní k viere. Zdá sa, že naše mozgy sú prirodzene nastavené na hľadanie zmyslu, účelu a vzťahov, ktoré presahujú čisto materiálny svet.

Možno práve v dnešnej, čoraz viac sekulárnej dobe, je dôležité pochopiť tieto hlboké korene našej spirituality. Nejde o to, či sme veriaci alebo nie, ale o uvedomenie si, že túžba po presahu a spojení je neoddeliteľnou súčasťou našej ľudskej podstaty. Čo to pre vás znamená, je už otázka, na ktorú si musí odpovedať každý sám.

Odkazy a zdroje

Pre viac informácií o prepojení vedy a náboženstva môžete navštíviť stránky inštitútu, kde prednáška odznela:

• The Faraday Institute for Science and Religion

Približne 270 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.35 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.