Vzbura a veda: Ako meniť svet spoločne

Video Fernando Racima, „The Future of Rebellion,“ prináša provokujúce myšlienky o tom, ako sa môžeme efektívne postaviť klimatickej kríze a iným systémovým problémom. Racimo argumentuje, že samotné vedecké poznatky nestačia na zmenu – potrebná je rozsiahla spoločenská mobilizácia, kreatívna vzbura a prepojenie s miestnymi komunitami. Video sa zaoberá úlohou vedcov v aktivizme, kritikou akademického systému a hľadaním inšpirácie v juhoamerických hnutiach.

Kľúčové poznatky

• Vzbura vyžaduje kultúrnu prácu: Disruptívne akcie (napríklad protesty) majú zmysel len vtedy, keď sú podopreté širšou spoločenskou podporou a chápaním.
• Pozitívna tvorba je kľúčová: Okrem disruptívnych akcií je potrebné budovať alternatívne systémy – komunitné kuchyne, ekologické poľnohospodárstvo, lokálne rady.
• Veda a aktivizmus idú ruka v ruke: Vedci majú morálnu povinnosť aktívne sa zapájať do boja za klimatickú spravodlivosť.
• Akadémia je prekážkou: Univerzitný systém často bráni vedeckej účinnosti, podporuje pasivitu a je ovplyvnený korporátnymi záujmami.
• Inšpirácia z Global South: Hnutia v Latinskej Amerike ponúkajú cenné lekcie o tom, ako sa postaviť fosílnym palivám.

Prečo samotné vedecké poznatky nestačia?

Racimo zdôrazňuje, že len poskytovanie vedeckých informácií nestačí na vyvolanie zmeny. Potrebujeme prepojiť vedecké zistenia s praktickými akciami a budovať spoločenský tlak. Je to podobné ako keď vieme, že fajčenie je škodlivé, ale samotné toto poznanie nás nezastaví od toho, aby sme si zapálili cigaretu. Potrebujeme zmeniť systémové podmienky, ktoré podporujú škodlivé správanie a vytvoriť prostredie, v ktorom sú udržateľné alternatívy výhodnejšie.

Aká je úloha vedcov?

Vedci by nemali zostať len v laboratóriách a publikovať štúdie. Majú morálnu povinnosť aktívne sa zapájať do aktivizmu a využívať svoje odborné znalosti na podporu spoločenských zmien. Ich účasť dodáva protestom váhu a legitimizuje ich ciele. Je to ako keď lekár vystúpi verejne s varovaním pred nebezpečenstvami znečistenia ovzdušia – jeho slovo má väčšiu váhu, pretože je odborníkom v danej oblasti.

Problémy akademického systému

Video kritizuje súčasný akademický systém, ktorý často bráni vedeckej účinnosti. Univerzitné hierarchie, konkurencia a tlak na publikovanie v renomovaných časopisoch vedú k pasivite a obmedzujú schopnosť vedcov spolupracovať a zdieľať svoje poznatky. Navyše, univerzity sú čoraz viac ovplyvňované korporátnymi záujmami, čo sa prejavuje vo financovaní výskumu a obsadení pozícií bývalými zamestnancami priemyslu.

Inšpirácia z juhoamerických hnutí

Racimo poukazuje na úspešné hnutia v Latinskej Amerike, ako je boj za ochranu Amazonského dažďového pralesa v Ekvádore (Yasuni), ktoré ponúkajú cenné lekcie o tom, ako sa postaviť fosílnym palivám a chrániť životné prostredie. Tieto hnutia dokazujú, že aj proti silným ekonomickým záujmom je možné dosiahnuť zmenu.

Budovanie alternatívnych systémov

Racimo zdôrazňuje potrebu budovať alternatívne systémy, ktoré nahradia súčasný kapitalistický model. Komunitné kuchyne, ekologické poľnohospodárstvo a lokálne rady sú príkladmi iniciatív, ktoré môžu prispieť k vytvoreniu udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Je to ako keď si sami pestujeme zeleninu na záhrade – stávame sa menej závislými od veľkých poľnohospodárskych podnikov a získavame kontrolu nad tým, čo jeme.

Odpor voči korporátnym dohodám

Študenti čoraz viac protestujú proti spolupráci univerzít s fosílnymi palivami a ďalšími škodlivými priemyselnými odvetviami. Tieto protesty ukazujú, že mladá generácia si uvedomuje nebezpečenstvá klimatickej krízy a je ochotná sa postaviť za zmenu.

Zmena vyžaduje radikálnu transformáciu

Video „The Future of Rebellion“ nás vyzýva k radikálnej transformácii spoločnosti, ktorá presiahne rámec tradičného aktivizmu. Potrebujeme prepojiť vedecké poznatky s praktickými akciami, budovať alternatívne systémy a podporovať miestne komunity. Len tak môžeme dosiahnuť skutočnú zmenu a vybudovať udržateľnejšiu budúcnosť pre všetkých.

Zdroje:

• Science in Resistance: https://www.ucpress.edu/books/science-in-resistance/paper

Približne 182 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.91 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.