Vynálezca propagandy: Edward Bernays a manipulácia verejnej mienky
Edward Bernays, „otec propagandy“, využil vojenské techniky na manipuláciu s verejnou mienkou a zrodil odbor public relations. Jeho vplyv rezonuje dodnes – od presvedčovania žien fajčiť po dnešné využitie AI.

Nedávno som sa pozrel na fascinujúce video od Scotta Carneyho, ktoré rozoberá život a dielo Edwarda Bernaysa – muža, ktorý je často označovaný za otca moderného marketingu a propagandy. Video odhaľuje znepokojivú históriu toho, ako Bernays využil techniky z prvej svetovej vojny na manipuláciu s verejnou mienkou v mierových podmienkach, pričom jeho vplyv rezonuje dodnes. Od presvedčovania Američanov o potrebe obetovať sa počas vojny až po propagáciu fajčenia medzi ženami ako symbolu emancipácie, Bernaysova práca zanechala hlbokú stopu v spoločnosti.
Kľúčové poznatky
- Bernays a prvá svetová vojna: Bernays začal kariéru podporou predstavení na Broadwayi, no jeho skutočný vplyv sa prejavil počas prvej svetovej vojny, kedy pracoval pre Komitét pre verejnú informáciu. Jeho úlohou bolo presvedčiť americkú verejnosť o potrebe vstupu do vojny a podporovať obetavosť.
- Emócie nad logikou: Bernays zistil, že ľudia sú viac ovplyvnení emóciami a túžbami ako logickou argumentáciou. Toto bola kľúčová myšlienka, ktorá formovala jeho ďalšiu prácu.
- Zrodenie public relations: Po vojne Bernays aplikoval svoje techniky na civilný sektor a efektívne založil odbor public relations.
- Manipulácia s identitou: Bernays zmenil spôsob, ako sa reklama používa – namiesto toho, aby len predával produkty, začal ich prepájať s osobnou identitou a transformáciou.
- „Torče slobody“: Jeden z jeho najznámejších prípadov bola kampaň pre Philip Morris v roku 1929, ktorá presvedčila ženy, aby fajčili tým, že to prezentovala ako symbol ženskej emancipácie.
- Vplyv na politiku: Bernays radil aj americkej vláde počas studenej vojny a zohral úlohu pri propagácii prevratu v Guatemale.
- „Inžinierstvo súhlasu“: Bernaysova kľúčová myšlienka spočívala v „inžinierstve súhlasu“, kde mocní stakeholderi manipulujú verejnú mienku, aby dosiahli svoje ciele.
Od vojny po moderný marketing: Bernaysovo dedičstvo
Bernaysov prechod od vojenskej propagandy k civilnému marketingu bol radikálny. Predtým sa reklama zameriavala na uspokojenie potrieb – ľudia si kupovali produkty, keď ich potrebovali. Bernays však pochopil, že je oveľa efektívnejšie prepojiť nákup s pocitom identity a transformácie.
Jeden z jeho najkontroverznejších prípadov bola kampaň pre Philip Morris v roku 1929. Bernays si uvedomil, že ženy fajčili menej ako muži, a rozhodol sa to zmeniť. Vytvoril kampaň, ktorá prezentovala fajčenie ako symbol ženskej emancipácie – „Torče slobody“. Táto kampaň zdvojnásobila predaj cigariet medzi ženami už v priebehu jedného roka. Neskôr pomohol značke Virginia Slims prepojiť fajčenie so štíhlou postavou, s heslom „druh na perách, navždy na bokoch“.
Bernays bol tiež nevlastný brat známeho psychoanalytika Sigmunda Freuda a aktívne sa podieľal na šírení Freudových prác v Amerike. Bernays strategicky zdôrazňoval kontroverznejšie aspekty Freudovej práce, ako je sexualita, čím si získal pozornosť médií a verejnosti.
Vplyv na spoločnosť: Od Marcuseho po AI
Bernaysova práca bola kritizovaná aj filozofmi ako Herbert Marcuse, ktorý argumentoval, že moderná spoločnosť vedie k tomu, že ľudia nachádzajú svoju identitu v spotrebnej kultúre a komoditách. Dnes sú Bernaysove techniky využívané spoločnosťami ako Palantir a s pomocou umelej inteligencie sa stávajú ešte subtílnejšími a efektívnejšími pri manipulácii s názormi a správaním ľudí.
Záverečné úvahy
Edward Bernays bol bezpochyby vplyvnou postavou 20. storočia. Jeho techniky propagandy, ktoré sa pôvodne používali na podporu vojnových cieľov, boli neskôr aplikované na civilný sektor s obrovským dopadom na spoločnosť. Pochopenie Bernaysovho diela a jeho vplyvu je kľúčové pre kritické myslenie a schopnosť rozlíšiť medzi informáciami a manipuláciou. V dnešnej dobe, keď sa technológia neustále vyvíja, je dôležité byť si vedomý toho, ako sú naše názory formované a akým spôsobom môžeme chrániť svoju autonómiu.
Referencie
- Adam Curtis – "The Century of the Self": https://www.bbc.co.uk/programmes/b006wn9w
Približne 155 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.78 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Vynálezca propagandy: Edward Bernays a manipulácia verejnej mienky
Zdôvodnenie: Článok sa hlbšie ponoril do Bernaysovho diela a jeho vplyvu, spája vojnu s moderným marketingom a AI. Zohľadňuje aj kritiku a historický kontext, čo prispieva k komplexnejšiemu pohľadu.
Zdôvodnenie: Článok poskytuje prehľad o Edwardovi Bernaysovi a jeho technikách propagandy. Používa relevantné príklady a spomína zdroje (Adam Curtis). Argumentácia je logická, hoci by mohla byť ešte podložená ďalšími zdrojmi.
Zdôvodnenie: Článok sa zameriava na negatívne aspekty Bernaysovej práce a silne kritizuje jeho techniky. Používa slová ako „manipulácia“ a „inžinierstvo súhlasu“, čo prispieva k zaujatému pohľadu.
Zdôvodnenie: Článok primárne analyzuje a kritizuje Bernaysove techniky. Hoci upozorňuje na nebezpečenstvo manipulácie, nenavrhuje rozsiahle riešenia, iba zdôrazňuje potrebu kritického myslenia.
Zdôvodnenie: Článok kriticky hodnotí techniky manipulácie verejnej mienky a vplyv Bernaysa, čo naznačuje skôr konzervatívny pohľad na moc a etiku. Zameriava sa na autonómiu a kritické myslenie.
Komentáre ()