Viera a veda – môžu ísť ruka v ruke?

V poslednom čase sa často stretávame s otázkou, či je možné spojiť vieru a vedecký výskum. Zdá sa, že pre mnohých sú to protichodné svety, no profesor Jeff Tallon vo svojom vystúpení na konferencii Faraday Institute v Novom Zélande argumentuje presným opakom – že viera a veda sa môžu nielenže dopĺňať, ale aj navzájom informovať. V tomto článku si prejdeme kľúčové myšlienky z jeho prednášky a zamyslíme sa nad tým, čo nám môže takáto perspektíva priniesť.

Kľúčové poznatky

Profesor Tallon v prednáške skúmal vzájomný vzťah medzi kresťanskou vierou a vedeckým poznaním. Zistil, že:

• Veda a viera nie sú protichodné: Profesor ich prirovnal k ortogonálnym vektorom – prechádzajú sa vedľa seba bez prekrývania.
• NOMA je príliš jednoduchá: Stephen Jay Gouldov koncept „noma“ (nonoverlapping magisteria), ktorý hovorí o oddelených oblastiach autority medzi vierou a vedou, je podľa profesora Tallona príliš zjednodušujúci. Kresťanská viera je totiž zakotvená v histórii, a preto sa nevyhnutne stretáva s vedeckými faktami.
• Veda môže byť formou uctievania: Historickí vedci často videli svoju prácu ako spôsob, akým vyjadrujú úctu k Bohu a jeho stvoreniu.
• Rozlišovanie medzi "pravdou" a "skutočnosťou": Profesor Tallon uvádza dôležitý rozdiel medzi „pravdou“ (truth) a „skutočnosťou“ (true). Prvá sa vzťahuje k faktom, zatiaľ čo druhá môže byť vyjadrením hlbšej pravdy, aj keď nie je doslovná.
• Boh nezasahuje priamo: Boh si zvolil "plne odstupný režim" a umožňuje nám slobodnú vôľu, čo znamená, že nezasahuje do sveta spektakulárnymi zázrakmi, ale povzbudzuje nás k hľadaniu.

Veda a viera: Dva pohľady na svet

Profesor Tallon začína svoju prednášku rozprávaním o tom, ako pôvodne plánoval venovať čas archeológii, astronómii a židovským sviatkom. Neskôr sa však rozhodol prečítať esej, ktorá ho inšpirovala k premýšľaniu o vzťahu medzi vierou a vedou.

Častá kritika viery spočíva v tom, že je nevedecká a iracionálna. Profesor Tallon to vyvracia odkazom na pápeža Pia XII., ktorý potvrdil dôležitosť ľudského rozumu pre dokázanie existencie Boha. Poukazuje aj na to, že mnohí kresťania veria vo veci, ktoré sú v rozpore s vedeckými poznatkami, čo však neznamená, že viera je automaticky nevedecká.

Galileo a správne chápanie Písma

Profesor Tallon sa zastavuje pri príklade Galilea Galileiho, ktorý dokázal, že Biblia a veda sa nemusia navzájom vylučovať. Ako povedal: „Písmo je kniha, ktorá nám hovorí, ako ísť do neba, a príroda je kniha, ktorá nám hovorí, ako fungujú oblohy.“ Obe knihy pochádzajú od Boha, a preto sa nemôžu navzájom protirečiť, ak ich správne rozumieme.

Zložitosť stvorenia a argument pre "návrh"

Profesor Tallon zdôrazňuje pozoruhodnú zložitosť prírodných procesov, ako je tvorba molekuly nazývanej nitrogenáza (dôležitá pre fixáciu dusíka) alebo genetický kód. Tie sú tak komplexné, že sa zdá ťažké vysvetliť ich vznik náhodou. Podobne aj pozoruhodné "ladenie" vesmíru – fakt, že fyzikálne konštanty sú nastavené s neuveriteľnou presnosťou – naznačuje nejaký druh zámeru alebo účelu.

Bolesť a slobodná vôľa: Boží plán

Profesor Tallon sa dotýka aj veľmi citlivého problému utrpenia. Vysvetľuje, že Boh si zvolil dovoliť slobodnú vôľu, čo nevyhnutne vedie k možnosti bolesti a smrti. Podčiarkuje však, že Boh s nami v tomto trpí – „Boh trpí integrálne so stvorením“. Jeho odpoveď na utrpenie spočíva v tom, že mobilizuje veriacich, aby sa starali o druhých a zmiernili bolesť.

Hľadanie Boha: Vrodená túžba človeka

Podľa profesora Tallona je hľadaním Boha riadené aj vrodenou ľudskou túžbou porozumieť svojmu postaveniu vo vesmíre. Cituje Jacquesa Monoda, ktorý hovorí o potrebe úplného vysvetlenia a útočisku v spojení s niečím väčším ako my sami.

Etické otázky vedy a budúcnosť viery

Profesor Tallon upozorňuje na etické problémy spojené s vedeckým pokrokom, najmä čo sa týka alokácie zdrojov a potenciálneho zneužitia poznatkov. Zdôrazňuje potrebu morálnej vodcovskej úlohy viery v tomto procese. Zameriava sa aj na otázku fyzického vzkriesenia – či je to možné mimo náš súčasný pohľad na fyzikálne zákony?

Záverečné úvahy

Prednáška profesora Tallona nám ukazuje, že viera a veda nemusia byť nepriateľmi. Naopak, môžu sa navzájom dopĺňať a obohatiť. Vedecký výskum môže viesť k hlbšiemu pochopeniu stvorenia, a viera nám môže poskytnúť morálne usmernenie pri využívaní vedeckých poznatkov. Dôležité je rozlišovať medzi „pravdou“ a „skutočnosťou“ a uvedomiť si, že hľadaním Boha sme vedení aj vrodenou ľudskou túžbou po porozumení.

Referencie

• Faraday Institute: https://www.faraday.institute/donate
• New Zealand Conference, 2009

Približne 181 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.91 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.