Vesmírny odpad či meteorit: Ako rozlíšiť svetlá na oblohe
Z vesmíru spadlo zvláštne svetlo nad Kaliforniou! Nie meteorit, ale pravdepodobne rozsiahly re-entry satelitu Starlink. Ako rozlíšiť tieto javy a prečo sa objavujú? Článok vysvetľuje!
Nedávno sa nad Kaliforniou objavilo zvláštne svetlo, ktoré vyvolalo zdesenie a dohady medzi miestnymi obyvateľmi. Niektorí si mysleli, že ide o padajúci meteorit, iní dokonca o niečo oveľa záhadnejšie. Ako však vysvetľuje Scott Manley vo svojom videu, za týmto javom stál pravdepodobne rozsiahly re-entry satelitu Starlink. V tomto článku sa pozrieme na to, ako rozlíšiť meteorit od vesmírneho odpadu a prečo sú ich pohyby na oblohe také odlišné.
Kľúčové poznatky
- Rozdiel medzi meteoritom a satelitom: Meteority zhasnú rýchlo, zatiaľ čo re-entry satelity môžu byť viditeľné niekoľko minút.
- Uhol vstupu do atmosféry: Uhol, pod ktorým objekt vstupuje do atmosféry, určuje jeho rýchlosť spaľovania a tým aj dĺžku trvania jeho viditeľnosti. Meteority majú zvyčajne uhol 45°, satelity menší.
- Smer vstupu: Satelity sa zvyčajne vracajú zo západu na východ, meteory môžu prichádzať z akéhokoľvek smeru.
- Peekskill meteorit: Príklad meteoritu, ktorý preletel oblohou a nakoniec dopadol na auto – a stal sa tak cenným suvenírom!
Prečo svetlá na oblohe vyzerajú tak odlišne?
Keď teleso vstúpi do zemskej atmosféry, začína sa spaľovať vďaka treniu o vzduch. Rýchlosť a trvanie tohto procesu závisí hlavne od uhla, pod ktorým objekt vstupuje do atmosféry.
Meteority, väčšinou malé kusy hornín alebo kovov z vesmíru, prichádzajú do Zemskej atmosféry pod uhlom približne 45 stupňov. Tento strmý uhol spôsobuje rýchle zahrievanie a rozpad, čo vedie k krátkemu, ale intenzívnemu svetelnému efektu – tzv. meteoru alebo padajúcej hviezde.
Naopak, satelity v nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO) sa zvyčajne vracajú do atmosféry pod menším uhlom. Je to spôsobené tým, že na ne pôsobí odpor vzduchu a ich orbitálna mechanika ich vedie k pomalšiemu zostupu. Vďaka tomuto menšiemu uhlu spaľujú sa postupnejšie a sú viditeľné dlhšie – môžu vytvárať dlhé, jasné pruhy na oblohe.
Sledované objekty na nízkej obežnej dráhe podľa typu
Zmätočnosť pri identifikácii: Prečo je to také ťažké?
Ľudia často chybným spôsobom interpretujú vzdialenosť objektov, ktoré vidia na oblohe. Často predpokladajú, že ak niečo uvidia nad sebou, muselo dopadnúť blízko. Scott Manley uvádza príklad z minulosti, kedy bol padajúci meteorit chybne identifikovaný ako zdroj požiaru v diaľke. Je dôležité si uvedomiť, že objekty na oblohe sú často oveľa ďalej, než sa nám zdá.
Meteorické roje a kométový prach
Okrem sporadických meteorov existujú aj meteorické roje – javy, kedy je nad Zemou pozorovaný zvýšený počet meteorov. Tieto roje vznikajú vďaka prachu a úlomkom, ktoré zanechávajú kométy na svojich obehových dráhach okolo Slnka. Keď Zem prechádza cez tieto oblúky prachu, častice sa spaľujú v atmosfére a vytvárajú nádhernú svetelnú show.
Asteroidy blízke Zemi objavené v priebehu času
Čo si z toho odniesť?
Pozorovanie nebeských javov je fascinujúce a môže nás naučiť veľa o vesmíre. Rozlíšenie medzi meteoritom a satelitom vyžaduje trochu vedy, ale s trochou pozornosti a znalostí sa to dá zvládnuť. Ak niekedy uvidíte svetlo na oblohe, nezabudnite si všimnúť jeho smeru, rýchlosti a trvania – tieto informácie vám môžu pomôcť určiť, či ide o vesmírny odpad alebo skutočný meteorit!
Náklady a raketové telá v priestore podľa obežnej dráhy
Zdroje:
- Scott Manley – Mystery Fire In The Sky – Space Debris Or Meteorite? (odkaz na video)
Približne 129 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.65 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()