Vesmírne dátové centrá: Má to zmysel?

Silicon Valley je opäť plné vzrušujúcich technológií a tentoraz ide o dátové centrá vo vesmíre. Jeff Bezos verí, že ich tam budeme mať už za desať rokov, Eric Schmidt si kúpil raketovú spoločnosť na pomoc s týmto projektom a Elon Musk tvrdí, že najlacnejší spôsob výpočtovej techniky pre AI bude využívať solárne satelity. Ale je to skutočne dobrý nápad? Poďme sa na to pozrieť z pohľadu vedeckého novinára.

Prečo vôbec dátové centrá do vesmíru?

Myšlienka umiestniť dátové centrá do vesmíru znie lákavo z niekoľkých dôvodov. Po prvé, je tam obrovské množstvo slnečného svetla, čo znamená energiu zadarmo – stačí satelity umiestniť do tzv. geosynchrónnej obežnej dráhy, ktorá zostáva takmer po celý rok vystavená slnku. Po druhé, nemusíte hľadať pozemok na stavbu a nikto sa vám nebude sťažovať na hluk. A nakoniec, vesmír je chladný – veľmi chladný! To by malo uľahčiť chladenie zariadení.

Problémy, ktoré treba prekonať

Samozrejme, nie všetko je ružové. Najväčší problém predstavuje doprava materiálu do vesmíru – to je drahé a zložité. Ak sa niečo pokazí, nie je možné ich jednoducho opraviť. A chladenie, hoci vesmír je chladný, nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.

Ako v skutočnosti funguje chladenie vo vesmíre?

Na Zemi používame vzduch na odvádzanie tepla z procesorov. Vo vesmíre to ale nejde. Existujú tri spôsoby, akým sa teplo prenáša: vedením, konvekciou a žiarením. Konvekcia (prenos tepla pohybom tekutín alebo plynov) vo vesmíre nefunguje, pretože tam nie je vzduch. Žiarenie vyžaduje veľkú plochu na efektívne odvádzanie tepla. Preto sa plány na dátové centrá vo vesmíre zameriavajú na prenos tepla cez kov k veľkým panelom radiátorov, ktoré teplo vyžarujú do priestoru, alebo na cirkuláciu chladiacej kvapaliny (napríklad amoniaku) a následné žiarenie tepla.

Vesmírne výzvy: Radiácia a rýchlosť dát

Okrem chladenia je tu aj problém s kozmickým žiarením a slnečným vetrom, ktoré poškodzujú mikročipy a spôsobujú chyby pri spracovaní dát. Satelity by mali byť umiestnené v nízkej obežnej dráhe okolo Zeme (ako napríklad Starlink od Elona Muska), kde je menej radiácie. Tiež sú potrebné špeciálne, odolné čipy s hrubšou izoláciou a väčšími tranzistormi – hoci to znamená, že budú pomalšie.

Kedy má vesmírny výpočet zmysel?

Vesmírny výpočet sa najviac hodí na spracovanie dát získaných satelitmi priamo vo vesmíre, predtým, ako sú odoslané na Zem. Prečo? Pretože prenos dát zo satelitu na Zem je oveľa pomalší (1 Gbit/s) ako výpočty, ktoré môžeme robiť na Zemi (viac ako 1 terabit/s).

Čo s AI trénovaním vo vesmíre?

Naopak, ak by sme chceli využívať dátové centrá vo vesmíre na trénovanie AI modelov, to by nebolo možné bez výrazného zlepšenia prenosu dát zo Zeme do satelitov. Trénovanie AI vyžaduje obrovské množstvo dát a pomalý prenos by bol limitujúcim faktorom.

Aktuálny stav: Startup StarCloud a Google Project Suncatcher

Napriek tomu už existujú spoločnosti, ktoré sa zaoberajú vesmírnym výpočtom. Startup StarCloud nedávno vypustil satelit s najrýchlejším AI čipom Nvidia H100 na svete. Axiom Space pracuje na dátových uzloch vo vesmíre pre vládne účely a Google práve oznámilo projekt Suncatcher, ktorý si kladie za cieľ postaviť rozsiahly AI klaster vo vesmíre s laserovými spojmi dosahujúcimi 10 terabitov/s.

Kľúčové poznatky:

• Dátové centrá vo vesmíre ponúkajú výhody ako energiu zadarmo zo slnka, absenciu hluku a chladné prostredie.
• Výzvy zahŕňajú drahú dopravu materiálu do vesmíru, problémy s chladením a ochranou pred radiáciou.
• Vesmírny výpočet má zmysel najmä na spracovanie dát získaných satelitmi priamo vo vesmíre.
• Projekt Suncatcher od Google je ambiciózny projekt, ktorý by mal priniesť rozsiahly AI klaster vo vesmíre.

Záverečné úvahy:

Myšlienka dátových centier vo vesmíre je zaujímavá a potenciálne revolučná. Hoci existujú značné výzvy, pokrok v technológiách môže tieto prekážky prekonať. Možno sa už o desať rokov budeme pýtať: „Kde som vlastne nechal tento súbor?“ a odpoveď bude niekde nad Madagaskarom.

Zdroje

• Originálne video
• Pod šťastnými hviezdam
• WATCH: Elon Musk Delivers Remarks at the U.S. - Saudi Investment Forum - 11/19/25
• Veda bez zbytočného žargónu | Sabine | Substack
• Správodaj – Sabine Hossenfelder
• Veda so Sabínou
• Sabine Hossenfelder
• Amazon.com

Hodnotenie článku:
Vesmírne dátové centrá: Má to zmysel?

Hĺbka a komplexnosť obsahu (7/10)+

Povrchné / ZjednodušenéHlboká analýza / Komplexné

Zdôvodnenie: Článok sa zaoberá témou hlbšie ako povrchne a zohľadňuje technické výzvy aj potenciálne benefity. Analyzuje rôzne aspekty (energia, chladenie, radiácia) a uvádza príklady projektov.

Kredibilita (argumentácia, dôkazy, spoľahlivosť) (8/10)+

Nízka / NespoľahlivéVysoká / Spoľahlivé

Zdôvodnenie: Článok je dobre štruktúrovaný a informácie sú podložené logickými argumentmi. Zohľadňuje výhody aj nevýzvy vesmírnych dátových centier a spomína konkrétne projekty (StarCloud, Google Project Suncatcher). Použité zdroje sú uvedené.

Úroveň zaujatosti a manipulácie (4/10)+

Objektívne / Bez manipulácieZaujaté / Manipulatívne

Zdôvodnenie: Článok je prevažne informatívny a snaží sa o objektívne zhodnotenie témy. Poukazuje na výhody aj nevýzvy, ale mierne uprednostňuje technický pohľad. Žiadna výrazná manipulácia.

Konštruktívnosť (7/10)+

Deštruktívne / ProblémovéVeľmi konštruktívne / Riešenia

Zdôvodnenie: Článok analyzuje myšlienku dátových centier vo vesmíre, identifikuje problémy a potenciálne riešenia. Hoci je kritický, zároveň predstavuje aktuálny vývoj a projekty.

Politické zameranie (5/10)+

Výrazne liberálneNeutrálneVýrazne konzervatívne

Zdôvodnenie: Článok sa zameriava na technologickú realizovateľnosť a vedecké aspekty dátových centier vo vesmíre. Neobsahuje politické hodnotenia alebo preferencie.

Osoby v článku

Elon Muskprogrammer, engineer, entrepreneur, investor, politician, civil servant, technology entrepreneur, inventor

WikipediaTwitter

Sabine Hossenfelderphysicist, writer, scientist, YouTuber, science communicator

WikipediaYouTubeSubstack

Približne 136 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.68 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.