Vesmír si pamätá? Nová teória o priestore a temnej hmote

Sabine Hossenfelder v najnovšom videu predstavuje fascinujúcu, hoci aj kontroverznú novú teóriu. Tá tvrdí, že priestor samotný si uchováva informácie o hmote, ktorá ním prechádzala, a že temná hmota by mohla byť reliktom tejto pamäti. Znie to ako sci-fi? Možno, ale fyzici za touto myšlienkou sa pokúšajú riešiť niektoré z najväčších problémov modernej fyziky, vrátane straty informácií v čiernych dierach a existencie temnej hmoty.

Kľúčové poznatky

• Pamäť priestoru: Nová teória predpokladá, že priestor je zložený z mikroskopických kvantových bitov (tzv. kvantová pamäťová matica), ktoré uchovávajú informácie o hmote, ktorá nimi prechádza.
• Duplikácia informácií: Gravitácia sa zdá duplikovať informácie z iných síl, čo vedie k myšlienke, že priestor si pamätá vlastnosti prechádzajúcej hmoty.
• Riešenie problému straty informácií v čiernych dierach: Teória naznačuje, že informácie nie sú zničené v čiernych dierach, ale presúvané do priestoru.
• Vysvetlenie temnej hmoty: Informácie uložené v priestore by mohli mať energiu a váhu, čo by mohlo vysvetliť existenciu temnej hmoty.
• Skepticizmus: Hossenfelder vyjadruje značné pochybnosti o teórii kvôli otázkam ohľadom zdroja energie a konzistencie s Einsteinovou teóriou relativity.

Priestor ako pamäťový nosič: Nový pohľad na vesmír

Tradičný pohľad na priestor ho vníma ako pasívny „fón“ pre fyzikálne javy. Táto nová teória však navrhuje niečo oveľa zaujímavejšie – že priestor je aktívnym účastníkom a uchovávateľom informácií. Predstavte si ho ako obrovskú sieť mikroskopických kvantových bitov, ktoré sa menia v závislosti od toho, aká hmota nimi prechádza.

Podľa autorov tejto teórie kedykoľvek častica prejde priestorom, interaguje s týmito kvantovými bitmi a zanecháva v nich „pamäť“. Keďže v kvantovej fyzike nemožno informácie duplikovať, hmota postupne stráca informácie do priestoru. Tento proces by mohol vysvetliť niektoré záhadné javy, ktoré nás obklopujú.

Čierne diery a paradox straty informácií

Jedným z najväčších problémov modernej fyziky je takzvaný „paradox straty informácií“ v čiernych dierach. Podľa klasickej teórie čierne diery pohlcujú všetku hmotu a energiu, vrátane informácií o nich. To však porušuje základné zákony kvantovej mechaniky, ktoré hovoria, že informácie sa nemôžu stratiť.

Táto nová teória ponúka zaujímavé riešenie tohto problému. Ak priestor uchováva informácie, potom informácie nie sú zničené v čiernych dierach, ale presúvané do priestoru samotného. To by mohlo zachrániť kvantovú mechaniku a zároveň vysvetliť niektoré zvláštne vlastnosti čiernych dier.

Temná hmota: Relikt minulosti?

Temná hmota je ďalšou veľkou záhadou vesmíru. Vieme, že existuje, pretože pozorujeme jej gravitačný vplyv na galaxie a hviezdne systémy, ale nevieme, z čoho sa skladá. Táto teória tvrdí, že temná hmota by mohla byť výsledkom informácií uložených v priestore.

Ak informácie uložené v priestore majú energiu a váhu, potom by mohli prispievať k celkovej hmotnosti vesmíru a vysvetliť existenciu temnej hmoty. Podľa autorov teórie je množstvo tejto „pamäťovej“ hmoty približne také, aké potrebujeme na vysvetlenie temnej hmoty.

Otázky a pochybnosti

Hoci táto teória znie fascinujúco, Hossenfelder vyjadruje značné pochybnosti o jej realizovateľnosti. Hlavnou otázkou je, odkiaľ sa berie dodatočná energia potrebná na uloženie informácií do priestoru a či také niečo vôbec môže existovať v súlade s Einsteinovou teóriou relativity.

Navyše, predstava, že priestor je zložený z diskrétnych kvantových bitov, je v rozpore s niektorými základnými princípmi relativity. Hossenfelder však zdôrazňuje, že aj keď je táto teória v súčasnosti veľmi špekulatívna, môže obsahovať užitočné jadro, ktoré by mohlo viesť k novým objavom vo fyzike.

Záver: Vesmír nikdy nezabúda?

Táto nová teória predstavuje radikálny pohľad na vesmír a jeho základné vlastnosti. Hoci je plná otázok a pochybností, ponúka zaujímavé riešenia niektorých z najväčších problémov modernej fyziky. Možno, ako naznačuje názov videa, vesmír nikdy nezabúda. A možno, že v budúcnosti budeme schopní odhaliť skryté informácie uložené v priestore a lepšie porozumieť fungovaniu vesmíru.

Referencie:

• (Odkazy na štúdie spomenuté v videu by mali byť tu, ak by boli dostupné.)

Približne 126 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.63 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.