Vedomosti o ADHD z pohľadu neurovedy: Nové štúdie prinášajú unikátne pohľady

Dr. Russell Barkley je uznávaný odborník na ADHD a jeho pravidelná video série „Weekly Research Update“ z kanála „Russell Barkley, PhD - Dedicated to ADHD Science+“ nám umožňuje nahliadnuť do najnovších vedeckých poznatkov. V aktuálnom videu z 15. marca 2025 sa Barkley sústredil na štyri kľúčové štúdie, ktoré prinášajú nové pohľady na neurovedu a genetickú podstatu ADHD. Tu je ich podrobný prehľad.

Kľúčové poznatky

1. Strukturálne a funkčné zmeny v mozgu pri ADHD: Štúdia MRI naznačuje, že ADHD je skutočnou poruchou spojenou s abnormalitami v štruktúre a funkcii mozgu.
2. Genetické stopy ADHD v rodinách: Meta-analýza odhaľuje genetické súvislosti ADHD, ktoré môžu prenikať aj k príbuzným prvého stupňa.
3. ADHD a psychické zdravie po pôrode: Spojenie ADHD so zvýšenými hladinami depresie a úzkosti u oboch rodičov počas popôrodného obdobia.
4. Prenatálne prostredie a vývoj dieťaťa: Výskum ukazuje, že genetická predispozícia môže byť kritickým faktorom v riziku ADHD, zatiaľ čo environmentálne faktory môžu byť len druhotným indikátorom.

Strukturálne a funkčné zmeny v mozgu pri ADHD

Štúdia zverejnená v časopise „Brain and Development“ skúmala MRI snímky pacientov s ADHD. Výsledky ukázali zníženie objemu sivej hmoty v oblastiach zodpovedných za exekutívne funkcie, ako je frontálna kôra. Táto štúdia tiež identifikovala oneskorenú maturáciu mozgovej kôry u detí a dospievajúcich s ADHD.

Podrobnejšie skúmanie bielej hmoty pomocou difuznej tenzorovej magnetickej rezonancie odhalilo, že u ľudí s ADHD sú biele dráhy, ktoré spájajú rôzne časti mozgu, ovplyvnené. Funkčné MRI počas úloh poukázali na zníženú aktiváciu mozgových sietí, ktoré sú kľúčové pre kognitívnu kontrolu, časové plánovanie a spracovanie odmien.

Genetické stopy ADHD v rodinách

Podľa štúdie publikovanej v časopise „Journal of Psychopathology and Clinical Science“ existujú silné genetické stopy ADHD aj u nediagnostikovaných príbuzných prvého stupňa. Výskum ukázal, že týchto príbuzní dosahujú horšie výsledky v oblastiach ako pracovná pamäť, rýchlosť spracovania a variabilita reakčného času, čo by mohlo poukazovať na dedičné faktory. Tento fenomén pripomína obraz povodňového ľadovca, kde nad povrchom sú diagnostikovaní pacienti a pod ním širšia genetická variabilita.

ADHD a psychické zdravie po pôrode

Štúdia z „Journal of Affective Disorders“ skúmala vzťah medzi ADHD a symptómami depresie a úzkosti u matiek a otcov v popôrodnom období. Výsledky ukázali, že matky s ADHD mali o 70% vyššiu pravdepodobnosť trpieť týmito ťažkosťami. Zaujímavé bolo, že symptómy ADHD matky ovplyvňovali aj úzkostné stavy otca, pričom opačná situácia platí rovnako - otcovia s ADHD mali výrazne vyššiu mieru depresie a úzkosti.

Prenatálne prostredie a vývoj dieťaťa

Nový výskum sa zaoberá prevahou genetických faktorov nad environmentálnymi pri určení rizika pre ADHD a poruchy autistického spektra (ASD). Použitie geneticky poučenej výskumnej metodiky odhalilo, že pôvodne zistené väzby medzi psychosociálnymi faktormi a rizikom ADHD miznú po takejto genetickej kontrole.

Odporúčania

Tieto štúdie zdôrazňujú dôležitosť genetického výskumu pri porozumení ADHD. Podporujú názor, že tápajúce pokusy o vysvetlenie ADHD iba prostredníctvom vonkajších faktorov môžu byť nedostatočné, pokiaľ nezohľadnia genetické korelácie. Je podstatné aby rodičia, učitelia a zdravotní odborníci čerpali z najnovších poznatkov v oblasti neurovied a genetiky, ku ktorým patrí dôsledná diagnostika a prístup k liečebným stratégiám.

Dôležité odkazy na štúdie

1. A brief review of MRI studies in patients with attention-deficit/hyperactivity disorder and future perspectives
2. A meta-analytic evaluation of cognitive endophenotypes for attention-deficit/hyperactivity disorder: Comparisons of unaffected relatives and controls
3. Associations between self-reported ADHD symptoms and depression and anxiety in mothers and fathers during the postpartum period: A Canadian nationwide study
4. Investigating prenatal and early-life environmental causes of neurodevelopment, using genetically informative study designs

Približne 53 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.27 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.