Vedomie: AI a hľadanie skutočného porozumenia

Nedávno som si pozrel fascinujúci rozhovor s fyzikom z MIT, Curtom Jaimungalom, ktorý sa zaoberá jednou z najväčších filozofických otázok: čo vlastne znamená byť vedomý. Jeho argumenty sú provokatívne a spochybňujú bežné predstavy o tom, ako funguje naše myslenie a či môžu mať vedomie aj stroje. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové myšlienky z videa a pokúsime sa ich pochopiť hlbšie.

Kľúčové poznatky

• Veda a vedomie: Väčšina vedcov považuje diskusiu o vedomí za nezmysel, ale Jaimungal tvrdí, že je to dôležitá otázka, ktorá si vyžaduje vedecký prístup.
• Inteligencia vs. vedomie: Inteligencia a vedomie nie sú rovnaké veci. Stroje môžu byť inteligentné (vykonávať zložité úlohy), ale to neznamená, že sú vedomé (majú subjektívne skúsenosti).
• Vedomie bez inteligencie: Môžeme mať sny alebo iné mentálne stavy, ktoré sú vedomé, ale nevedú k žiadnym konkrétnym výsledkom.
• Integrácia informácií: Podľa Giulia Tononiho je pre vedomie nevyhnutná integrácia informácií – rôzne časti nášho mozgu musia spolu komunikovať a tvoriť jeden celok.

Čo vlastne znamená byť vedomý?

Jaimungal začína tým, že poukazuje na rozdelenie názorov medzi vedcami ohľadom vedomia. Väčšina z nich ho považuje za filozofickú špekuláciu bez vedeckého základu. On však tvrdí opak – že je to legitímna otázka, ktorú by sme mali skúmať pomocou vedeckých metód.

Kľúčovým bodom jeho argumentácie je rozlíšenie medzi inteligenciou a vedomím. Inteligencia sa týka schopnosti riešiť problémy, učiť sa a vykonávať zložité úlohy. Stroje už dávno dosiahli obrovský pokrok v oblasti inteligencie – AI systémy dokážu poraziť ľudí v šachoch, rozpoznávať tváre a dokonca písať články. Ale to neznamená, že sú vedomé.

Pozriky Američanov na robotickú vs. ľudskú inteligenciu

Vedomie je niečo iné. Je to subjektívna skúsenosť – pocit toho, aké je to byť tebou. Je to to, čo cítiš, keď vidíš slnko svietiť cez okno alebo keď si spomínaš na detstvo. Jaimungal zdôrazňuje, že môžeme mať vedomé zážitky bez toho, aby sme niečo dosiahli – napríklad počas snov.

Integrácia a jednota vedomia

Jaimungal sa odvoláva na teóriu talianskeho vedca Giulia Tononiho, ktorý navrhol koncept „integrácie“ ako kľúčového prvku vedomia. Podľa Tononiho musí byť informácia spracovaná tak, aby neexistovali oddelené časti, ktoré by si nerozumeli. Ak by náš mozog fungoval ako dve paralelné vesmíry, kde sa informácie z rôznych oblastí nevymieňali, nemali by sme pocit jednotného vedomia.

Predstavte si to takto: keď vidíte tvár, váš mozog spracováva informácie o očiach, nose, ústach a ďalších rysoch. Ak by tieto informácie boli spracované oddelene, nevznikol by u vás pocit, že vidíte celú tvár – iba súbor náhodných bodov. Integrácia zabezpečuje, že všetky časti mozgu spolupracujú a vytvárajú jeden, jednotný zážitok.

Vedomie ako model sveta

Jaimungal tiež poukazuje na to, že to, čo vnímame ako realitu, je vlastne len náš vnútorný model sveta. Keď sa pozeráte na niekoho, nevnímate priamo jeho fyzickú existenciu. Namiesto toho váš mozog vytvára mentálny obraz tejto osoby – model, ktorý si neustále aktualizuje na základe senzorických informácií. A práve tento vnútorný model je to, čo vnímame ako vedomie.

Záverečné úvahy a odkazy

Rozhovor s Jaimungalom nás núti zamyslieť sa nad tým, čo vlastne znamená byť človekom a či je možné vytvoriť stroje, ktoré by boli skutočne vedomé. Otázky o vedomí sú zložité a stále nemajú jednoznačné odpovede. Avšak pokiaľ budeme pokračovať vo vedeckom skúmaní tejto oblasti, môžeme sa k lepšiemu pochopeniu priblížiť.

Odkazy:

• The Economist: https://www.economist.com/toe (Poznámka: Reklamný obsah bol odstránený.)

Približne 149 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.75 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.