Vedome Leonarda da Vinciho: Umenie, veda a inžinierstvo

V poslednej prednáške Kráľovskej inštitúcie s Martinom Kempom sa ponoríme do mysle Leonarda da Vinciho. Kemp nám odhaľuje, prečo bol Leonardo tak výnimočný – nielen ako umelec, ale aj ako vedec a vynálezca. Jeho schopnosť vidieť vzájomné prepojenie medzi umením, vedeckými disciplínami a matematikou bola naozaj revolučná a inšpiruje nás dodnes. Leonardo neoddelil jednotlivé oblasti poznania; vnímal ich ako súčasť jedného celku, čo z neho robí skutočného polymatha – človeka s rozsiahlymi znalosťami v rôznych oblastiach.

Kľúčové poznatky

• „Manický monomat“: Leonardo bol „manický monomat“, pretože integroval všetky svoje vedomosti do jedného systému, namiesto toho, aby ich oddeľoval.
• Prepojenie hudby a vedy: Kemp poukazuje na prepojenie medzi umením a vedou, ktoré vidíme u mnohých významných osobností ako Ingres (maliar/huslista) alebo Einstein (fyzik/huslista). Leonardo sám bol zdatný hráč na violu.
• Leonardo a jeho rukopisy: Existuje 12 Leonardových rukopisov uložených v Institut de France, ktoré sú neoceniteľným zdrojom informácií o jeho myšlienkach a objavoch.
• Mikrokozmos a makrokozmos: Leonardo veril, že ľudské telo odráža štruktúru vesmíru – koncept mikrokozmu a makrokozmu.
• Pozorovanie prírody ako experiment: Leonardo používal termín „sperienza“ (skúsenosť) namiesto „experiment“, pretože veril, že pozorovanie prírody je samo o sebe experimentom.

Leonardo: Umelec, Vedec a Inžinier v Jednom

Martin Kemp nás prevedie Leonardovými rozsiahlymi rukopismi, ktoré sú plné náčrtkov, poznámok a myšlienok z rôznych oblastí – od anatómie cez hydrauliku až po optiku. Jeho zápisky nie sú usporiadané tematicky, ale skôr chaotickým spôsobom, čo odráža jeho „manickú“ povahu a strach zo straty nápadov. Výnimočný je tzv. Theme Sheet z Windsor Castle, ktorý obsahuje 16 rôznych tém na dvoch stranách, čím ilustruje Leonardovu schopnosť vidieť vzájomné prepojenie medzi zdanlivo nesúvisiacimi vecami.

Príroda ako Inšpirácia a Laboratórium

Leonardo bol fascinovaný prírodou a jej zákonmi. Porovnával ľudské žily s riekami, sledujúc ich vetvenie a prúd vody. Podobne pozoroval štruktúru pľúcnych bronchioľov a prirovnal ich k stromovým konárom. Týmto spôsobom formuloval princípy o toku vody, ktoré neskôr formalizoval Bernoulli. Jeho hydraulické experimenty s dlhými nádržami a dierkami demonštrovali jeho pochopenie hydrostatiky.

Anatómia Srdca: Matematika a Biológia v Jednom

Leonardo venoval značnú pozornosť štúdiu srdca, na základe oxských sŕdc. Jeho detailné kresby zobrazujú chlopne srdca – tricuspidálnu a aortálnu – v rôznych fázach otvárania a zatvárania. Vidieť priame prepojenie medzi abstraktnou geometriou (napríklad „aliquot, six“) a fyzikálnou geometriou chlopní srdca. Veril, že matematika je základom ich funkcie. Murray Gary z Caltech dokonca zrekonštruoval Leonardov dizajn aortálnej chlopne pomocou skla, čím potvrdil jeho teoretické pochopenie prúdu krvi.

Umelcova Pozornosť na Detail a Inšpirácia pre AI

Kemp zdôrazňuje Leonardovu neuveriteľnú pozornosť k detailu v jeho umeleckých dielach, ako napríklad v Lede a labuti. Už aj kresba zadnej časti hlavy labute bola premyslená s ohľadom na jej štruktúrnu integritu a realitu. Nakoniec, Kemp naznačuje, že Leonardova schopnosť prepojiť rôzne disciplíny môže byť inšpiráciou pre umelú inteligenciu – AI by mohla generovať nečakané spojenia medzi zdanlivo nesúvisiacimi konceptmi a oslobodiť sa od striktných klasifikácií.

Záver: Dedičstvo Polymatha

Leonardo da Vinci bol skutočný polymath, človek s rozsiahlymi znalosťami v rôznych oblastiach. Jeho schopnosť vidieť vzájomné prepojenie medzi umením, vedou a matematikou je inšpiráciou pre nás dodnes. Jeho dielo nám ukazuje, že poznanie nie je fragmentované, ale skôr spojené do jedného celku.

Zdroje a odkazy:

• Institut de France – Leonardove rukopisy
• Caltech – Rekonštrukcia aortálnej chlopne (Murray Gary)
• Francis Wells – Leonardo’s Heart

Približne 188 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.94 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.