Veda, viera a klimatická kríza

Rozhovor s profesorkou Katharine Hayhoe, klimatickou vedkyňou a autorkou knihy „What Good is God? Disasters, Faith and Resilience“, prináša osviežujúci pohľad na prepojenosť vedy, viery a našej zodpovednosti voči planéte. Profesorka Hayhoe sa zaoberá častými konfliktmi medzi vedeckým poznaním a náboženskými presvedčeniami a ponúka praktické rady, ako tieto rozdiely prekonať a motivovať k zmene. V tomto článku si zhrnieme kľúčové myšlienky z rozhovoru a ukážeme si, prečo je klimatická kríza otázkou viery aj vedy.

Kľúčové poznatky

• Veda a viera nie sú v rozpore: Profesorka Hayhoe vyrastala v rodine so silnou vierou a zároveň podporujúcej vedecký prístup. Vníma vedecké poznanie ako pochopenie Božieho stvorenia.
• Klimatická kríza je aj humanitárna kríza: Klimatické zmeny nie sú len environmentálnym problémom, ale zhoršujú chudobu, hlad a politickú nestabilitu po celom svete.
• Rozhovor ako katalyzátor zmeny: Najdôležitejšou vecou je začať rozprávať o klimatickej kríze s ľuďmi, ktorých rešpektujeme a s ktorými zdieľame hodnoty.
• Viera môže inšpirovať k akcii: História nám ukazuje, že kresťanské hodnoty dokázali motivovať ľudí k boju proti nespravodlivosti (napríklad v prípade zrušenia otroctva).

Prepojenie viery a klimatickej krízy: Viac ako len environmentálny problém

Profesorka Hayhoe zdôrazňuje, že klimatická kríza nie je len o ochrane prírody. Je to aj o ochrane ľudí, najmä tých najzraniteľnejších. Jej osobná skúsenosť z misijného detstva jej ukázala devastujúce dopady prírodných katastrof na chudobné komunity. Klimatické zmeny tieto dopady len zhoršujú a vytvárajú ďalšie problémy, ako je hlad, choroby a konflikty.

Podiel ľudí, ktorí veria v zmenu klímy a myslia si, že je to vážna hrozba pre ľudstvo.

Prekonávanie skepticizmu: Hľadanie spoločnej reči

Častou prekážkou v riešení klimatickej krízy je skepticizmus verejnosti. Profesorka Hayhoe vysvetľuje, že ľudia často odmietajú klimatickú politiku, pretože sa obávajú o svoj životný štandard alebo osobné slobody. Namiesto toho, aby ľudí presviedčala o vedeckých faktoch, sa snaží nájsť spoločnú reč a ukázať im, ako je boj proti klimatickej zmene v súlade s ich hodnotami a identitou.

Riešenia: Prechod k udržateľnej energii a regeneratívne poľnohospodárstvo

Profesorka Hayhoe zdôrazňuje, že riešením nie je zničenie ekonomiky, ale prechod na čisté zdroje energie, ktoré sú „darom od Boha“ a neprinášajú so sebou škodlivé emisie. Okrem toho podporuje regeneratívne poľnohospodárske praktiky, ako napríklad využívanie biocharu, ktorý zlepšuje kvalitu pôdy, zvyšuje úrodu a zároveň pomáha zmierňovať klimatickú krízu.

Odpovede na náboženské obavy: Zodpovednosť a láska k blížnemu

Profesorka Hayhoe sa zaoberá aj náboženskými argumentmi, ktoré spochybňujú klimatickú zmenu alebo ju považujú za prírodný cyklus. Poukazuje na biblické učenia o zodpovednosti za stvorenie a láske k blížnemu ako dôvod pre aktívny postoj voči klimatickej kríze.

Štrukturálna nespravodlivosť a ťažba fosílnych palív

Profesorka Hayhoe poukazuje na to, že ťažba fosílnych palív často vedie k nespravodlivosti v rozvojových krajinách (napríklad v Nigérii alebo Kolumbii). Je preto dôležité riešiť systémové problémy a zabezpečiť spravodlivý prechod na udržateľné zdroje energie.

Aká je úloha kresťanov?

Profesorka Hayhoe pripomína, že kresťania majú silný potenciál stať sa aktívnymi účastníkmi boja proti klimatickej kríze. Inšpirovaní hodnotami viery a históriou bojov za spravodlivosť môžu prispieť k zmene a vytvoriť lepšiu budúcnosť pre všetkých.

Záver: Začnite rozhovorom

Rozhovor s profesorkou Katharine Hayhoe nám ukazuje, že klimatická kríza nie je len vedecký problém, ale aj otázka viery, morálky a zodpovednosti. Namiesto hádok o faktoch by sme sa mali zamerať na rozhovory, ktoré prepojujú naše hodnoty s klimatickou politikou a motivujú nás k zmene. Začnite rozprávať so svojimi priateľmi, rodinou a susedmi – to je prvý krok k lepšej budúcnosti.

Referencie:

• Faraday Institute: https://www.faraday.institute/donate
• „What Good is God? Disasters, Faith and Resilience“ (Kniha)

Približne 163 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.82 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.