Veda naznačuje vedomie pred životom!

Nový výskum otriasa základmi nášho chápania evolúcie a vedomia. Profesor Stuart Hameroff z University of Arizona tvrdí, že vedomie neemerguje zo zložitých mozgov, ale mohlo existovať už dávno predtým, ako vznikol prvý živý organizmus na Zemi. V fascinujúcom rozhovore s Inštitútom umenia a nápadov (Institute of Art and Ideas) Hameroff predstavuje teóriu, ktorá spája kvantovú fyziku, mikrotubuly v našich bunkách a dokonca aj pôvod života. Počnúc hlbokými otázkami o podstate subjektívnych skúseností až po špekulácie o možnom vzniku vedomia vo vesmíre, toto video ponúka pohľad na jednu z najväčších záhad vedy – čo vlastne znamená byť pri vedomí?

Kľúčové poznatky

• Vedomie pred životom: Hameroff tvrdí, že vedomie mohlo existovať už dávno predtým, ako vznikol prvý živý organizmus.
• Mikrotubuly a kvantová fyzika: Mikrotubuly, štruktúry vo vnútri buniek, môžu byť spojené s kvantovými javmi a potenciálne prispievať k vzniku vedomia.
• Spontánny kolaps funkcie vlny: Podľa Penroseovej teórie nie je vedomie príčinou kolapsu funkcie vlny (základného princípu kvantovej fyziky), ale skôr jeho dôsledkom.
• „Kvantové potešenie“: Hameroff navrhuje, že primitívna forma „potešenia“ v raných fázach života mohla slúžiť ako mechanizmus pre optimalizáciu a replikáciu.
• Vedomie na hranici: Vedomie existuje na hranici medzi klasickým svetom (predvídateľné častice) a kvantovým svetom (superpozícia, ne-lokalita).

Mikrotubuly: Kľúč k vedomiu?

Hameroffova teória sa zameriava na mikrotubuly – malé štruktúry vo vnútri buniek, ktoré sú dôležité pre ich funkciu. Sú tiež spojené s Alzheimerovou chorobou a kognitívnym poklesom. Hameroff tvrdí, že tieto mikrotubuly môžu vytvárať kvantové stavy, čo by mohlo vysvetliť záhadu vedomia. Nedávne štúdie dokonca naznačujú, že anestetikum potláča tieto kvantové stavy v mikrotubulách.

Kvantová fyzika a kolaps funkcie vlny

Kľúčovým konceptom je Penroseova teória o kolapse funkcie vlny. V kvantovej mechanike sa častice môžu nachádzať vo viacerých stavoch naraz (tzv. superpozícia). Keď ju však pozorujeme, „zvolí si“ jeden konkrétny stav – funkcia vlny sa „kolapsuje“. Penrose tvrdí, že tento kolaps nie je spôsobený samotným pozorovateľom, ale spontánne v dôsledku nestability priestorovo-časovej štruktúry. Hameroff navrhuje, že tieto spontánne kolapsy funkcie vlny môžu byť spojené s krátkymi momentmi vedomia – tzv. protovedomím.

Časová os vedomia na Zemi

Kedy sa teda toto protovedomie mohlo objaviť? Hameroff navrhuje niekoľko možností:

• Nedávno: S nástupom jazyka a nástrojov.
• Cambrijská explózia: Pred 540 miliónmi rokov, keď došlo k masívnemu nárastu diverzity života.
• Pôvod eukaryotických buniek: Približne pred 2 miliardami rokov, s vývojom mikrotubulov a komplexnejších buniek.

„Kvantové potešenie“ a evolúcia

Hameroff ďalej navrhuje fascinujúcu myšlienku – že primitívna forma „potešenia“ v raných fázach života mohla slúžiť ako mechanizmus pre optimalizáciu a replikáciu. Predstavte si, že prvé molekuly v primordiálnej polievke sa spontánne usporiadali do konfigurácií, ktoré priniesli určitý druh „potešenia“ (napríklad zvýšenú stabilitu). Tieto konfigurácie by mali tendenciu replikovať sa a pretrvávať, čím by sa poháňala evolúcia.

Pocit a vôňa: Aromatické kruhy a kvalia

Hameroff tiež poukazuje na obrovský počet možných kombinácií aromatických kruhov v tubulíne (proteíne, z ktorého sú mikrotubuly postavené). Táto rozmanitosť by mohla generovať širokú škálu subjektívnych skúseností – tzv. kvalia (napríklad pocit červenej farby alebo vôňa ruže).

Darwin a emócie: Prečo evolúcia prehliadala pocity?

Hameroff kritizuje tradičný pohľad na evolúciu, ktorý sa zameriava len na prežitie génov. Tvrdí, že správanie je skôr poháňané pocitmi a odmenami, ako samotným prežitím génov. Ak je niečo príjemné, máme tendenciu to robiť znovu – a takto evolúcia smeruje k optimalizácii organizmov.

Vedomie z vesmíru?

Nakoniec Hameroff naznačuje možnosť, že vedomie mohlo vzniknúť vo vesmíre a byť „zasadené“ na Zem. Táto myšlienka je síce špekulatívna, ale otvára fascinujúce otázky o podstate vedomia a jeho potenciálnom výskyte mimo našej planéty.

Záverečné úvahy

Stuart Hameroffova teória predstavuje radikálny pohľad na pôvod vedomia. Hoci je kontroverzná, núti nás premýšľať o základných otázkach týkajúcich sa nášho postoja vo vesmíre a podstaty toho, čo znamená byť pri vedomí. Či už sa s jeho myšlienkami stotožníte, alebo nie, je jasné, že vedecký výskum v tejto oblasti nám môže priniesť nové a prekvapivé poznatky o našom vlastnom mozgu a vesmíre okolo nás.

Referencie:

• The Institute of Art and Ideas: https://iai.tv/

Približne 160 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.80 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.