Veda a datovanie Veľkého týždňa
Profesor Humphreys kombinuje vedu a históriu, aby datoval Veľký týždeň Ježiša Krista. Výskum zohľadňuje astronómiu, rímske záznamy a egyptskú históriu, čím zúžaľ možný dátum krížovej cesty na roky AD 26 až 36.
V tomto fascinujúcom seminári, ktorý sa uskutočnil už v roku 2007, profesor Colin Humphreys z Cambridgeskej univerzity predstavuje vedecký prístup k datovaniu udalostí počas posledného týždňa života Ježiša Krista, známeho ako Veľký týždeň. Jeho výskum, ktorý kombinuje poznatky z materiálového inžinierstva, fyziky a histórie, sa snaží vyriešiť dlhodobé otázky ohľadom chronológie udalostí spojených s Paschou a krížovou cestou. Profesor Humphreys nám ukazuje, ako pomocou astronómie, rímskych záznamov a egyptskej histórie môžeme lepšie pochopiť kontext týchto dôležitých historických momentov.
Kľúčové poznatky
- Pascha: Prameň biblických sporov. Evanjelisti Matúš, Marek a Lukáš umiestňujú Poslednú večeru počas Paschy, zatiaľ čo Ján uvádza, že sa konala pred ňou. Tento rozpor je zdrojom stáročných diskusií medzi biblistami.
- Streda Veľkého týždňa: Tajomstvo. Evanjeliá neobsahujú žiadne záznamy o udalostiach počas stredy Veľkého týždňa, čo je vzhľadom na blízkosť Ježiša k svojim učeníkom nezvyčajné.
- Datovanie pomocou astronómie. Profesor Humphreys a astrofyzik spolupracujú na rekonštrukcii starovekého židovského kalendára prostredníctvom astronomických výpočtov, aby určili presnejšie dátumy udalostí.
- Možné dátumy krížovej cesty. Astronomické výpočty zúžili možné dátumy krížovej cesty na piatky v rokoch AD 26 až 36, pričom sa zohľadňujú aj potenciálne oneskorenia spôsobené oblačnosťou.
- Význam Paschy a zatmenie. Spojenie Ježiša s "Baránkom Božím" a význam vlnenia prvých plodov jačmeňa na 16. Nissan silne naznačujú dátum krížovej cesty AD 33, keď sa vyskytlo aj zatmenie.
- Zmena kalendára. Profesor Humphreys navrhuje posun od slnkom založeného kalendára (pravdepodobne používaného Mojžišom) k mesiacom založenému počas alebo pred babylonským exilom, čo vysvetľuje rozdiely v dátumoch Paschy v Starom zákone.
Rekonštrukcia starovekého židovského kalendára: Astronómia a história spoločne
Profesor Humphreys zdôrazňuje dôležitosť chronológie pre pochopenie histórie, pričom prirovnáva to k vytvoreniu časovej osi na pripomenutie 11. septembra. Staroveký židovský kalendár bol úzko spojený s poľnohospodárskym rokom a vyžadoval si úpravy, aby zostal v súlade so slnečným cyklom. Sanhedrin (židovský súd) pridával priestupné dni alebo celé mesiace (približne raz za tri roky), čím zabezpečil, že Pascha vždy pripadla po jarnej rovnodennosti. Priaznivé počasie bolo kľúčové pre určenie začiatku mesiaca a v prípade zlého počasia mohol Sanhedrin nariadiť pridanie ďalšieho mesiaca.
Profesor Humphreys spolu s astrofyzikom rekonštruovali tento kalendár pomocou astronomických výpočtov, pričom sa spočiatku zamerali na pravidlo o jarnej rovnodennosti. Neskôr zohľadnili aj možné oneskorenia spôsobené oblačnosťou, ktorá znemožňovala pozorovanie nového mesiaca. Tieto revízie ešte viac zúžili možný rozsah dátumov krížovej cesty na piatky v rokoch AD 26 až 36.
Dátumy a chronológia: Od Lukáša po Pavla
Výskum profesora Humphreysa ukazuje, že už v druhom storočí n. l. existovali diskusie o dátume krížovej cesty v rámci ranokresťanskej cirkvi. Lukášovo evanjelium uvádza, že Ján Krstiteľ začal svoje kázanie v 15. roku vlády cisára Tibéria (AD 28-29), čo vylučuje rok AD 27 ako možný dátum krížovej cesty. Pavlove odkazy na Ježiša ako paschálneho Baránka obetovaného o tretej hodine popoludní a význam vlnenia prvých plodov jačmeňa na 16. Nissan silne naznačujú dátum AD 33. Navyše, lunárne zatmenie bolo pozorované nad Jeruzalemom 3. apríla AD 33, čo sa zhoduje s touto časovou osou.
Pilát a politický kontext: Prečo slabý portrét?
Profesor Humphreys vysvetľuje zdanie slabého portrétu Pontia Piláta v evanjeliách ako dôsledok politickej atmosféry po poprave Sylvanusa, antisemitského miestodržiteľa. Cisár Tibérius nariadil, aby sa s Židmi zaobchádzalo s väčším ohľadom, čo mohlo ovplyvniť Pilátovo správanie a jeho zobrazenie v evanjeliách.
Zmena kalendára: Od Mojžiša po exil
Profesor Humphreys navrhuje zaujímavú teóriu o zmene kalendárneho systému počas alebo pred babylonským exilom. Podľa neho sa prešlo od slnkom založeného kalendára (pravdepodobne používaného Mojžišom) k mesiacom založenému, čo vysvetľuje rozdiely v dátumoch Paschy medzi Exodom 14 a Levitikus/Numeri 15. Tento posun odráža podobné zmeny medzi lunárnymi a slnečnými kalendármi v starovekom Egypte a dokonca aj moderné oslavy Veľkej Noci.
Dôveryhodnosť evanjelií: Svedectvo očitých svedkov
Lukášovo evanjelium explicitne uvádza, že sa snažil získať informácie od svedkov udalostí spojených s Ježišom, čo naznačuje, že sa opieral o skoré písané tradície a ústne podanie v prvých desaťročiach po smrti Ježiša.
Záver a odporúčania
Výskum profesora Colina Humphreysa nám ponúka fascinujúci pohľad na to, ako vedecké metódy môžu pomôcť lepšie pochopiť historické udalosti spojené s Veľkým týždňom. Jeho práce zdôrazňujú dôležitosť chronológie a ukazujú, že aj staroveké kalendáre a astronomické javy môžu poskytnúť cenné informácie pre históriu. Pre tých, ktorí sa zaujímajú o presné dátumy krížovej cesty a kontext biblických udalostí, je tento seminár skutočným pokladom.
Zdroje
- Faradayov inštitút: https://www.faraday.institute/ (Reklamný obsah a odkazy na sociálne siete boli odstránené.)
Približne 202 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.01 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Veda a datovanie Veľkého týždňa
Osoby v článku
Komentáre ()