Veda a Biblia: Historické dôkazy a biblické príbehy

V tomto fascinujúcom prednáške, ktorá sa konala už v roku 2018, profesor Sir Colin Humphreys, renomovaný odborník na materiálovú vedu a metalurgiu z Cambridge, skúma zaujímavé prepojenie medzi vedou a Bibliou. Poukazuje na to, že biblické príbehy, ktoré sa zdajú byť v rozpore s vedeckými poznatkami, môžu byť pri bližšom preskúmaní podložené historickými a vedeckými dôkazmi. Prednáška je rozdelená do troch hlavných častí: skúmanie histórie Jozefa, analýza zázraku zastavenia slnka v Knihe Jozua a interpretácia Hviezdy Betlehemskej. Humphreys sa snaží ukázať, že Biblia nie je nutne v rozpore s vedeckým myslením, ale môže ponúknuť hlbší pohľad na udalosti, ktoré formovali svet okolo nás.

Kľúčové poznatky

• Jozef a historické dôkazy: Humphreys prezentuje presvedčivé argumenty pre historickú existenciu Jozefa, založené na analýze dendrochronológie (štúdium letokrúžkov stromov), správ o vláde Hyksósov v Egypte a cenách otrokov z antických textov.
• Zastavenie slnka – možná eklipsa: Prednášajúci navrhuje, že biblický zázrak zastavenia slnka môže byť interpretovaný ako solárna eklipsa, čo je podložené výskumom lingvistu Roberta Wilsona a analýzou babylonských astronomických textov.
• Hviezda Betlehemská – kométa a historické záznamy: Humphreys tvrdí, že Hviezda Betlehemská bola pravdepodobne kométa, ktorej výskyt je zaznamenaný v starých čínskych astronomických záznamoch a potvrdzujú ho správy rímskych autorov.
• Prírodné javy vs. zázraky: Prednášajúci rozlišuje medzi prírodnými javmi, ktoré môžeme vysvetliť vedeckými zákonmi (napríklad odliv vody Červeného mora), a skutočnými zázrakmi, ktoré porušujú fyzikálne zákony.

Jozef – historická postava alebo fikcia?

Tradične je príbeh o Jozefovi v Knihe Genesis považovaný za kľúčový pre pochopenie vzťahov medzi Izraelitmi a Egypťanmi. Niektorí učenci však tvrdia, že tento príbeh je skôr alegorický alebo fiktívny. Humphreys sa snaží tieto pochybnosti rozptýliť prezentáciou vedeckých dôkazov podporujúcich Jozefovu historickú existenciu.

Dôležitým argumentom je analýza letokrúžkov stromov, ktorá ukazuje na rozsiahle sucho okolo roku 1628 pred naším letopočtom. Toto sucho by mohlo vysvetliť sedemročný hladomor spomenutý v Biblii. Okrem toho Humphreys poukazuje na fakt, že počas vlády Hyksósov v Egypte bolo bežné, aby cudzí úradníci zastávali vysoké pozície, čo by umožnilo Jozefovi stať sa podriadeným faraónovi. Analýza cenových údajov z antických textov tiež naznačuje, že cena otroka bola v tom období okolo 20 šekelov, čo je v súlade s biblickým opisom.

Zastavenie slnka – eklipsa alebo zázrak?

Kniha Jozua opisuje zázračné zastavenie slnka a mesiaca, aby Izraeliti mohli poraziť svojich nepriateľov. Tento príbeh je pre mnohých vedcov ťažké akceptovať ako doslovný fakt. Humphreys však navrhuje alternatívnu interpretáciu založenú na lingvistickej analýze hebrejského slova „Dom“, ktoré sa v tomto kontexte prekladá ako „zastavil sa“.

Podľa jeho výskumu toto slovo môže mať aj význam „utíchol“ alebo „zakryl“, čo by naznačovalo solárnu eklipsu.

Výpočty vykonané na základe starobylých astronomických záznamov a s prihliadnutím na možnosť prstencovej eklipsy odhalili jednu takúto eklipsu, ktorá prešla priamo nad Kanaánom 30. októbra roku 1207 pred naším letopočtom. Tento dátum korešponduje s uhlíkovým datovaním egyptských faraónov z 19. dynastie a naznačuje, že Izraeliti boli v Kanaáne už okolo roku 1202 pred n. l.

Hviezda Betlehemská – kométa alebo zázrak?

Prednášajúci sa zaoberá aj otázkou identity Hviezdy Betlehemskej, ktorá podľa evanjelia oznámila narodenie Ježiša Krista. Humphreys argumentuje, že ide o kométu, ktorej výskyt je zaznamenaný v starých čínskych astronomických záznamoch a potvrdzujú ho správy rímskych autorov ako Tacitus, Suetonius a Josephus. Tieto zdroje opisujú dlhý chvost kométy, ktorá sa objavila na oblohe okolo roku 5 pred n. l.

Zázraky a prírodné javy – kde je hranica?

Humphreys rozlišuje medzi dvoma typmi udalostí: prírodnými javmi, ktoré môžeme vysvetliť vedeckými zákonmi, a zázrakmi, ktoré porušujú tieto zákony. Poukazuje na to, že mnohé biblické príbehy, ako je odliv vody Červeného mora, môžu byť vysvetlené prirodzenými mechanizmami, napríklad vďaka javu „wind setdown“, ktorý môže spôsobiť spätný tok vody.

Záver a úvahy

Prednáška Sira Colina Humphreysa ponúka fascinujúci pohľad na prepojenie medzi vedou a vierou. Ukazuje, že vedecký výskum nemusí nutne viesť k popretiu biblických príbehov, ale môže ich doplniť a hlbšie pochopiť. Jeho argumenty podložené historickými a vedeckými dôkazmi nás nútia zamyslieť sa nad tým, ako môžeme interpretovať staré texty v kontexte moderného sveta.

Referencie:

• Faraday Institute – Science, Faith and Human Flourishing Summer Course
• Robert Wilson's research on solar eclipses
• Chinese astronomical records of comets

Približne 216 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.08 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.