Ústup od Pride: Prečo firmy končia s dúhovými kampaniami?

Tento rok je Pride mesiac bez tradičnej vlavy dúhy. Po desaťročiach, kedy sa korporácie hrnuli do LGBTQ+ komunity s reklamnými kampaniami a produktmi zdobenými dúhovými farbami, sme svedkami výrazného ústupu. Podľa analýzy Taylor Lorenzovej a kritika Matta Bernsteina ide o komplexný proces, ktorý má korene v histórii, politike a meniacich sa preferenciách spotrebiteľov. Tento článok sa zameriava na rozbor tohto javu, jeho príčiny a dôsledky pre LGBTQ+ komunitu.

Kľúčové poznatky

• Od aktivizmu k kapitalizácii: Pôvodne bol Pride symbolom aktivizmu a hrdosti, no postupne sa stal predmetom komercializácie, keď ho firmy začali využívať na zvýšenie zisku.
• História dúhového merchu: Od prvých vlajok v 70. rokoch až po masovú produkciu tovaru s LGBTQ+ motívmi v súčasnosti, komercializácia Pride prešla dlhou cestou.
• Reakcia na transfériu a politickú polarizáciu: Nárast viditeľnosti netransgenderových identít a zároveň silná reakcia proti trans komunite viedli k tomu, že firmy sa od LGBTQ+ kampaní dištancujú.
• Dopad na tvorcov: Ústup korporátnej podpory negatívne ovplyvňuje LGBTQ+ tvorcov a umelcov, ktorí sa musia spoliehať na priamu podporu fanúšikov.

Od počiatkov aktivizmu k dúhovým logám: Kronika komercializácie Pride

Pôvodne bol Pride mesiac symbolom boja za práva LGBTQ+ ľudí. Prvá Pride pochoda sa konala v New Yorku v roku 1970 a vlajka s ôsmimi farbami, ktorá reprezentovala rôzne aspekty komunity, sa stala ikonickým symbolom hrdosti. V prvých rokoch bola komercializácia minimálna, pretože komunita fungovala prevažne pod povrchom.

V 80. rokoch, počas krízy AIDS a silnej homofóbie, bolo zapojenie firiem obmedzené. Napriek tomu sa začala formovať queer kultúra a umelci ako Keith Haring prispeli k jej vizuálnemu výrazu. Prvé náznaky "moderného" Pride merchu sa objavili v 90. rokoch, keď symbol Freedom Rings získal status symbolu a spoločnosti ako Absolute Vodka začali cielene oslovovať LGBTQ+ publikum.

Na prelome milénia firmy stále viac zisťovali potenciál trhu s LGBTQ+ komunitou. Kampane značiek ako Ray-Ban a Benetton sa snažili o inkluzívnosť, no často sa zameriavali len na bielych homosexuálov. V 2010-tych rokoch, po uvedení produktov Targetu a American Apparel s LGBTQ+ motívmi, dosiahla komercializácia svoj vrchol vďaka rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA o legalizácii manželstva rovnakého pohlavia (Obergefell v. Hodges).

"Pride Goes Beige": Prečo firmy ustúpili?

V posledných rokoch sme svedkami výrazného zvratu. Po kontroverzii okolo kampane Bud Light, ktorá sa snažila osloviť trans komunitu, mnohé spoločnosti zrušili Pride kampane a vyhýbajú sa spolupráci s LGBTQ+ influencermi. Tento trend je známy ako "Pride goes beige" – firmy sa obracajú k neutrálnejším farbám a menej explicitným vyjadreniam podpory LGBTQ+ komunity.

Dôvodov je viacero: politická polarizácia, nárast transfóbie a strach z negatívnych reakcií zákazníkov. Zvýšená viditeľnosť netransgenderových identít zároveň kontrastovala s nedostatkom porozumenia a prijatia v spoločnosti. Zosilňovanie kontroverzií médiami okolo LGBTQ+ ľudí a značiek prispelo k tejto opatrnosti.

Dôsledky pre tvorcov a budúcnosť podpory

Ústup korporátnej podpory má vážne dôsledky pre LGBTQ+ tvorcov a umelcov, ktorí sa spoliehajú na financovanie z reklamy a partnerstiev. Matt Bernstein zdôrazňuje potrebu priamej podpory od fanúšikov prostredníctvom platforiem ako Patreon. Je to výzva pre komunitu, aby sa presunula od závislosti na korporáciách k podpore queer umelcov a podnikov priamo.

Zdroje a odkazy:

• Point of Pride: https://secure.givelively.org/donate/point-of-pride
• User Magazine: https://www.usermag.co

Tento článok poukazuje na komplexnú a neustále sa meniace dynamiku medzi LGBTQ+ komunitou a korporáciami. Je dôležité si uvedomiť, že skutočná podpora LGBTQ+ ľudí nespočíva v krátkodobých kampaniach a dúhovom merchu, ale v trvalej podpore a inklúzii na všetkých úrovniach spoločnosti.

Približne 120 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.60 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.