Uhlie lacnejšie ako obnoviteľné zdroje? CSIRO a mlčanie médií

Nedávno vyvolalo vlnu kontroverzie zistenie austrálskeho CSIRO (Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation), ktoré podľa mnohých naznačuje, že uhlie je aktuálne lacnejším zdrojom elektrickej energie ako obnoviteľné zdroje. Avšak spôsob, akým bolo toto zistenie prezentované a interpretované v médiách, vyvoláva vážne otázniky o transparentnosti a objektívnosti vedeckých inštitúcií. V tomto článku sa pozrieme na dôkazy, ktoré CSIRO uvádza, analyzujeme ich kontext a pýtame sa, prečo hlavný prúd médií zdá sa ignoruje alebo znieva tieto dôležité informácie.

Kľúčové poznatky zo správy GenCost

Správa GenCost od CSIRO priniesla niekoľko kľúčových zistení, ktoré je potrebné si všímať:

• V roku 2024 uhlie lacnejšie: Podľa analýzy je uhlie v súčasnosti lacnejším zdrojom elektrickej energie ako obnoviteľné zdroje s podporou (firming).
• Závislosť od predpokladov: Zistenia sú silne závislé od predpokladov, ktoré CSIRO uplatňuje. V prípade obnoviteľných zdrojov sa predpokladá optimizmus v oblasti kapacity a infraštruktúry.

Výroba elektriny na osobu z fosílnych palív, jadra a obnoviteľných zdrojov

• Rok 2030 – iný obraz: Do roku 2030 by mali byť obnoviteľné zdroje lacnejšie, ale len za podmienky, že všetka podporujúca infraštruktúra postavená do roku 2030 bude považovaná za bezplatnú.
• Zamlčanie nákladov: Správa zameriava pozornosť na náklady pre investorov a ignoruje skutočné náklady, ktoré nakoniec zaplatia spotrebitelia (napríklad náklady na rozsiahle prenosové projekty).

Detailnejší pohľad na analýzu CSIRO

Správa GenCost sa snaží modelovať náklady na rôzne zdroje energie. Avšak spôsob, akým sú tieto modely zostrojené a interpretované, je predmetom kritiky. Jedným z hlavných problémov je predpoklad, že všetky prenosové projekty postavené do roku 2030 budú bezplatné. To je nereálne, pretože takéto projekty si vyžadujú obrovské investície, ktoré sa nakoniec premietnu do vyšších účtov za elektrinu pre spotrebiteľov.

Ďalším bodom kritiky je spôsob, akým CSIRO modeluje náklady na uhlie a obnoviteľné zdroje. Pri uhlí sú uplatňované veľmi konzervatívne predpoklady o jeho prevádzke a údržbe, zatiaľ čo pri obnoviteľných zdrojoch sa používajú optimistické odhady kapacity a efektivity.

Problém s transparentnosťou a prístupom k modelom

Najväčší problém však predstavuje nedostatok transparentnosti zo strany CSIRO. Inštitúcia odmietla zverejniť podrobné informácie o svojich modeloch, čo znemožňuje nezávislým expertom overiť ich výsledky a predpoklady. Toto správanie vyvoláva otázniky ohľadom objektivity a integrity CSIRO ako vedeckej inštitúcie financovanej z verejných zdrojov.

Čo to znamená pre Slovensko?

Aj keď sa táto situácia odohráva v Austrálii, má to dôležité implikácie aj pre Slovensko. Prechod na obnoviteľné zdroje je kľúčovou súčasťou našej energetickej politiky, ale je dôležité uistiť sa, že tento prechod je ekonomicky udržateľný a nezavádza nás do nákladných investícií založených na nereálnom predpokladoch. Je potrebné kriticky hodnotiť všetky vedecké správy a analýzy týkajúce sa energetiky a zabezpečiť transparentnosť v procese rozhodovania.

Emisie CO₂ na osobu v porovnaní s podielom výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov

Zameranie médií a naratív

Zaujímavé je, že aj keď CSIRO priznalo, že uhlie je lacnejšie ako obnoviteľné zdroje v roku 2024, hlavný prúd médií sa zameral na zistenie, že do roku 2030 budú obnoviteľné zdroje lacnejšie. Tento selektívny výber informácií vytvára zavádzajúci naratív a skryva dôležité fakty o súčasných nákladoch na energiu.

Záver a odporúčania

Zistenia CSIRO vyvolávajú vážne otázky o ekonomickej životaschopnosti prechodu na obnoviteľné zdroje bez dôkladnej analýzy všetkých nákladov a rizík. Je potrebné:

• Vyžadovať transparentnosť: Od vedeckých inštitúcií, ako je CSIRO, vyžadovať zverejňovanie podrobných informácií o svojich modeloch a predpokladoch.
• Kriticky hodnotiť správy: Neberte všetky vedecké správy za čierne na biele a kriticky hodnotite ich metodológiu a predpoklady.
• Zohľadňovať skutočné náklady: Pri rozhodovaní o energetickej politike zohľadňujte všetky náklady, vrátane nákladov na prenosové projekty a podporné mechanizmy.

Dôležité odkazy:

• The six fundamental flaws underpinning the energy transition: https://www.cis.org.au/publication/the-six-fundamental-flaws-underpinning-the-energy-transition/
• Rooftop Solar: Paradise Lost: https://www.cis.org.au/publication/rooftop-solar-paradise-lost/

Približne 135 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.68 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.