Týždeň, v ktorom sa ukázalo, že o vedeckých prelomoch rozhoduje trpezlivosť, nie titulky
Tento týždeň nepriniesol jednu veľkú správu. Priniesol sériu malých posunov, ktoré spolu tvoria niečo väčšie: vedci sa pomaly učia, ako s AI robiť vedu, a zároveň sa ukazuje, že najzaujímavejšie objavy vznikajú tam, kde sa nikto neponáhľa s tlačovou správou.
Grafén, ktorý sľubuje supravodivosť pri izbovej teplote. Zatiaľ len na papieri
Ruský tím tvrdí, že špeciálne upravený grafén - vrstva uhlíka s vrásčitým povrchom - vykazuje známky supravodivosti až do 117 stupňov Celzia. Ak by to bola pravda, znamenalo by to koniec strát pri prenose elektriny a revolúciu v elektronike. Lenže štúdia neprešla recenzným konaním a priame meranie nulového odporu chýba. Vedci pozorovali zachytávanie magnetického poľa, čo je nepriamy dôkaz.
Podobné tvrdenia o supravodivosti pri izbovej teplote sa objavili už viackrát - a vždy sa nakoniec ukázali ako predčasné alebo nesprávne. To neznamená, že tentokrát to nemôže byť inak. Znamená to, že kým nezávislé laboratóriá nezopakujú experiment, máme len zaujímavý výsledok, nie hotový objav. Pre slovenského čitateľa je to relevantné nepriamo: ak by supravodivosť pri izbovej teplote fungovala, zmenilo by to ekonomiku prenosových sústav vrátane tej našej.
Veda nefunguje tak, že niekto niečo oznámi a svet sa zmení. Funguje tak, že niekto niečo oznámi, ostatní to skúšajú zopakovať, a až potom sa uvidí.
Temná hmota: signál, ktorý môže byť čokoľvek
Astronómovia detegovali prebytok gama žiarenia vychádzajúceho z galaxií vrátane našej Mliečnej cesty. Jedno z vysvetlení: anihilácia temnej hmoty, pri ktorej sa častice WIMP zrážajú a uvoľňujú energiu. Ak by to bola pravda, bol by to prvý priamy dôkaz toho, z čoho je temná hmota - látka, ktorá tvorí väčšinu hmoty vesmíru, ale nikto ju nikdy nevidel.
Lenže prebytok gama žiarenia môže mať aj menej vzrušujúce vysvetlenia: pulzary, aktívne galaktické jadrá alebo chyby v meraní. Podobné signály sa objavili už predtým a vyparili sa pri dôkladnejšej analýze. Vedci sú opatrní a to je správne. Mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy - a zatiaľ máme len zaujímavý nadbytok fotónov.
AI vo vede: nástroj, ktorý zrýchľuje, ale aj klame
Stanfordský výskum ukazuje, že AI dokáže výrazne urýchliť objavovanie nových materiálov. Autonómne laboratóriá kombinujú jazykové modely s fyzikálnymi experimentmi a hľadajú napríklad vysokoteplotné supravodivé látky. Výskumníci hovoria, že dopad LLM na reálny materiálový výskum je väčší, než čakali.
Na druhej strane, AI v matematike vyvolala kontroverziu. Keď OpenAI oznámila vlastné riešenie Navier-Stokesových rovníc - jedného z najznámejších otvorených problémov matematiky - časť komunity to prijala skepticky. Matematik Tristan Buckmaster opisuje, ako jeho tím roky pracoval na príbuzných rovniciach a AI bola skôr pomocník než objaviteľ. Otázka nestojí tak, či AI dokáže generovať matematické tvrdenia. Stojí tak, či im rozumieme.
Ako sme písali v Umelá inteligencia: Budúcnosť v rukách ľudstva, napätie medzi inováciou a schopnosťou overiť, čo AI vlastne robí, je jednou z centrálnych výziev tejto dekády.
Vedomie, city a šalátové listy
Evolučná biologička Eva Jablonka tvrdí, že základné vedomie súvisí so schopnosťou komplexného asociatívneho učenia. Rastliny a huby ju podľa nej nemajú. Súčasná AI tiež nie - aspoň nie v zmysle, ktorý by uspokojil biologickú definíciu.
Zároveň veľké technologické firmy čoraz otvorenejšie diskutujú o tom, či ich modely môžu trpieť. Anthropic vedie výskum v oblasti "starostlivosti o model", Meta a Google sa pripájajú. OpenAI tvrdí, že vnímané vedomie je len artefakt dizajnu. Je to komplikované: ak stroj tvrdí, že cíti bolesť, nemáme spôsob, ako to overiť. A ak to nevieme overiť, mali by sme sa správať, akoby to cítil, alebo akoby necítil?
Minulý týždeň sme sa venovali podobnej téme - emóciám v modeli Claude. Tento týždeň sa diskusia rozšírila na otázku, či ide o vedecký problém alebo o marketingový naratív. Odpoveď zrejme nie je ani jedno, ani druhé. Je to filozofická otázka, na ktorú technológia zatiaľ nemá odpoveď.
Kto vlastne rozhoduje o tom, čo AI bude
Bessemer Venture Partners investuje 5,75 miliardy dolárov do AI startupov. Anthropic zvažuje IPO s valuáciou, ktorá by mohla dosiahnuť bilióny. AMD kupuje World Labs za 8,2 miliardy. Kapitál sa valí do AI rýchlejšie než schopnosť overiť, čo z toho funguje.
Nick Bostrom, filozof známy varovaniami pred rizikami AI, teraz hovorí o utopických scenároch. Jeho argument: ak sa podarí vyriešiť problém zosúladenia cieľov AI s ľudskými hodnotami, superinteligentný systém by mohol vyriešiť klimatickú krízu, choroby a chudobu. Kritici namietajú, že ide o príliš optimistickú verziu toho istého človeka, ktorý predtým varoval pred katastrofou. Obe pozície majú logiku - a obe závisia od predpokladu, že vieme, čo "zosúladenie" vlastne znamená.
Ako sme písali v Umelá inteligencia: Hrozby a potenciál novej éry, napätie medzi rizikom a prísľubom nie je niečo, čo sa dá vyriešiť raz a navždy. Je to trvalý stav.
Čo si z toho odniesť
Týždeň nepriniesol revolúciu. Priniesol pripomienku, že veda je pomalá a že AI zatiaľ nie je skratka k pravde. Grafén možno povedie prúd bez odporu, možno nie. Temná hmota možno vysvetlí prebytok gama žiarenia, možno ide o pulzary. AI možno zrýchli objavy, možno len rýchlejšie generuje tvrdenia, ktoré nikto nestihne overiť.
Najzaujímavejšie na tom je, že tieto otázky nemajú spoločného menovateľa. Nie je to jedna téma. Je to séria malých neistôt, ktoré spolu tvoria obraz sveta, v ktorom sa hranica medzi objavom a reklamou stále viac stiera. A v ktorom je čoraz dôležitejšie vedieť povedať: "Neviem."
Súvisiace články
Komentáre ()