Týždeň, v ktorom sa ukázalo, že najväčšia revolúcia sa možno odohráva v hlave, nie v čipe
Kým sa tento týždeň všetci pozerali na nové modely umelej inteligencie a na to, ako menia Hollywood, jeden z najpodstatnejších textov hovoril o niečom inom: o tom, že čoraz menej ľudí je schopných prečítať a pochopiť dlhší text.
O gramotnosti, ktorá sa stráca, a o tom, čo to znamená
Zdrojové videá k tejto téme upozorňujú na trend, ktorý sa ťažko dokazuje, ale ešte ťažšie vyvracia: mladí ľudia čítajú menej a kratšie texty, nahrádzajú ich videom, a to vrátane spravodajstva. Jedna z analýz to nazýva cestou k "novým temným vekom" a prirovnáva to k historickým zlomom, akým bol vynález kníhtlače alebo osvietenstvo. Argument je nasledovný: osvietenstvo stálo na schopnosti čítať, porovnávať a pochybovať. Ak sa táto schopnosť vytratí, politická scéna sa presunie k charizmatickým lídrom, ktorí hovoria v obrazoch, nie vo vetách.
Lenže tu treba byť opatrný. Korelácia nie je kauzalita. To, že ľudia pozerajú videá, neznamená, že nemyslia. Iní autori upozorňujú, že každá generácia mala svoju "skazu" - komiksy, televíziu, počítačové hry. Otázka je, či ide o pokles, alebo o zmenu formy. A odpoveď nemá nikto s istotou. Podľa mňa je pravda niekde v strede: schopnosť sústrediť sa na dlhý text je niečo ako sval. Ak ho nepoužívaš, ochabne. A to je merateľný, nie ideologický problém.
Ak sa schopnosť čítať, porovnávať a pochybovať vytratí, politická scéna sa presunie k tým, ktorí hovoria v obrazoch, nie vo vetách.
AI v práci: polovica ľudí ju používa, ale nikto to neprizná
Zaujímavejší než samotné modely je tento týždeň údaj, ktorý zaznel v súvislosti s výskumom na Wharton School: približne polovica amerických pracovníkov potajomky používa nástroje umelej inteligencie na zlepšenie svojej produktivity. Nehovoria o tom šéfovi, ale robia to. To je dôležité číslo a zároveň výzva pre každého manažéra, ktorý si myslí, že vie, ako jeho firma funguje.
Zároveň tu máme druhý pohľad, ktorý je triezvejší. AI nie je všemocná. Výskumníci hovoria o "zubatom fronte" (jagged frontier), v niektorých úlohách je model lepší než človek, v iných zlyháva nepredvídateľne. To znamená, že nadšenie aj strach sú prehnané. Pre slovenského čitateľa z toho vyplýva jednoduchá vec: ak niekto tvrdí, že AI do roka nahradí celé profesie, pýtajte sa, v ktorých konkrétnych úlohách. Tam sa totiž láme realita.
Ako sme už písali v Umelá inteligencia: Hrozby a potenciál novej éry, AI je transformačná sila, ale jej integrácia je nerovnomerná. Tento týždeň to len potvrdil.
Robotické ponorky a nová zbrojná ekonomika
Menej diskutovaná, ale o to dôležitejšia správa: americká firma Anduril dodáva armáde modulárne podvodné drony, ktoré zvládnu hĺbku až 6000 metrov a vydržia v akcii niekoľko dní. Pentagon plánuje tisíce takýchto strojov. To nie je sci-fi, to je nákupný kontrakt.
Tu treba povedať dve veci. Prvá: tento typ technológie mení nielen vojnu, ale aj ekonomiku. Zbrojný priemysel sa vracia k startupom a rýchlemu vývoju, nie k pomalým štátnym projektom. Druhá: čím autonómnejšie zbrane, tým ťažšie sa hľadá zodpovednosť, keď sa niečo pokazí. Etická debata o autonómnych systémoch nie je akademická otázka do budúcnosti, je to otázka na teraz.
Pre Európu, a teda aj pre nás, to znamená jediné: bezpečnosť sa čoraz viac definuje cez technologickú prevahu, nie cez počet vojakov. A kto tú technológiu nemá, ten sa spolieha na spojencov.
Nová renesancia, alebo len dobre predaný príbeh?
Objavil sa aj optimistickejší hlas. Video, ktoré tvrdí, že nežiijeme v úpadku, ale na prahu novej renesancie, že súčasný chaos, politický aj ekonomický, je len prechodná fáza pred niečím lepším. Argument vychádza z historických cyklov: po temných vekoch prišla renesancia, po krízach nové rozkvet.
Je to pekná myšlienka. A zároveň typický príklad niečoho, čo znie príliš dobre na to, aby to bola pravda. Historické cykly nie sú zákon, sú to príbehy, ktoré si všímame, keď sa hodia. Skeptik povie: možno chaos nie je prechod, ale nový normál. Zástanca optimizmu odpovie: každá generácia si myslela, že žije na konci sveta, a mýlila sa.
Pravda je, že nevieme. A práve preto by sme mali byť opatrní s tými, ktorí tvrdia, že vedia, či už ide o katastrofu, alebo o spasenie.
Čo si z toho vziať
Tento týždeň nepriniesol jeden veľký prelom. Priniesol sériu malých signálov, ktoré spolu tvoria jednu otázku: dokážeme držať krok s nástrojmi, ktoré sme si vytvorili? AI v práci, autonómne zbrane, zmena informačného prostredia, to všetko sú veci, ktoré sa dejú rýchlejšie než naša schopnosť im porozumieť.
A práve preto je tá úvodná téma o gramotnosti taká dôležitá. Nie preto, že by sme mali nostalgicky smútiť za knihami. Ale preto, že bez schopnosti čítať, porovnávať a pochybovať sa z občana stáva divák. A divák nemá páku na to, čo sa s ním deje.
Neviem, či sme na prahu renesancie, alebo úpadku. Viem len, že kto prestane čítať, ten o tom ani nebude vedieť rozhodnúť.
Súvisiace články
Komentáre ()