Politika a spoločnosť

Trump a jeho (ne)konfrontácia s Čínou: Ako sa mení geopolitický základ

Trumpova politika voči Číne sa od kampane líši. Zatiaľ čo sľuboval tvrdý postoj, kroky voči spojencom umožnili Číne získať čas na prispôsobenie sa globálnym výzvam. Ako to ovplyvní geopolitiku?

Photo by Michael Vadon/Flickr

V diskusii o medzinárodných vzťahoch a politike je vzťah medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou nepochybne jednou z najkritickejších tém. Analytik Peter Zeihan vo svojom videu "Trump Takes on China…or Not" podrobne opisuje doterajší prístup Donalda Trumpa k tejto problematike. Jedna z jeho zistení je, že hoci Trump počas svojej prezidentskej kampane sľuboval tvrdú líniu proti Číne, v praxi sa jeho politika vyvíja trochu iným smerom. Článok skúma, ako tieto kroky ovplyvňujú geopolitickú scénu, a ako to môže mať následky na globálnu ekonomiku.

Kľúčové poznatky

Demografická kríza Číny: Demografická situácia v Číne sa neustále zhoršuje, čo vedie k predpokladanej kríze na trhu práce.
Finančná nestabilita: Čínsky finančný systém sa stáva čoraz viac nerovnovážnym s enormnými nárastmi úverov, pripomínajúcimi Enron štýl bubliny.
Zlá efektivita výroby a poľnohospodárstva: Čína, najväčší svetový importér, zároveň patrí k najmenej efektívnym producentom potravín.
Trumpova politika vs. realita: Prezident Trump, ktorý sľuboval tvrdý postoj voči Číne, v skutočnosti smeroval viac sporov k tradičným spojencom USA, čím Číne poskytol významný strategický časový priestor.

Demografická a ekonomická situácia Číny

Jednou z najväčších výziev, s ktorou sa Čína potýka, je jej demografická kríza. Zhoršujúci sa vekový profil krajiny zapríčiní, že o pár rokov môže nastať kolaps jej pracovného trhu. To bude mať nevyhnutne širšie dôsledky na schopnosť krajiny udržať si ekonomickú silu. Ďalším problémom je prudký nárast nákladov na prácu, ktoré sa od roku 2000 zvýšili približne pätnásťnásobne. Tento jav spôsobil, že čínsky priemysel stratil svoju konkurenčnú výhodu na globálnom trhu.

Čína stojí pred vážnou finančnou krízou, ktorú umocňuje extrémne zadlženie. Od roku 2000 Čína zvýšila svoj úverový fond 3500-krát, čo je v porovnaní s trojnásobným navýšením v USA omnoho vyššie číslo. Tento fakt kladie veľký otáznik na udržateľnosť čínskeho ekonomického modelu a schopnosť Pekingu pohybovať sa na globálnej scéne bez vonkajšej pomoci a podpory.

Trumpova politika: Slová vs. činy

Donald Trump počas svojho príchodu na politickú scénu zdôrazňoval potrebu striktnej politiky voči Číne. Jeho rétorika však nebola úplne v súlade s jeho aktuálnymi činmi. Trump síce spustil 10% clo na všetky čínske produkty, ale väčšinu svojich ekonomických konfliktov viedol proti spojencom ako sú Mexiko a Kanada. Táto politika viedla k tomu, že mnohé spoločnosti si nepresunuli svoje výrobné kapacity z Číny do USA, čím oslabila potenciálny tlak na Čínu.

Dôsledky pre USA a globálnu ekonomiku

Nech už boli Trumpove úmysly akékoľvek, jeho politika mohla neúmyselne zabezpečiť Číne to najcennejšie – čas. Tento faktor môže zásadne zmeniť, ako sa USA a jej spojenci budú musieť prispôsobiť novým realitám na globálnom trhu. Ekonomická výzva spojená s demografiou a potrebou industrializácie môže Spojené štáty vyjsť draho.

Pomocou ďalších deficitných výdavkov a plánovaných škrtov vo vládnych výdavkoch sa môže Trumpova vláda stretnúť s nečakanými prekážkami v oblasti pracovnej sily a kapacity výstavby nových priemyselných závodov. V čase, keď sú Spojené štáty nútené zdvojnásobiť svoje priemyselné kapacity, sa tieto opatrenia môžu stať kritickými pre budúci hospodársky rast.

Záverečné zamyslenie

V rámci globálnej ekonomiky sa vzájomný vzťah medzi veľmocami neustále vyvíja. Hoci sú súčasné Trumpove kroky diskutabilné, ostáva otázne, aké dlhodobé dôsledky prinesú na dynamiku svetového hospodárstva. Čína, na prahu možnéj ekonomickej implózie, zatiaľ získava potrebný čas a priestor na prispôsobenie sa novým výzvam. Pre Spojené štáty tak zostáva otázkou, či ich súčasné geopolitické kroky zabezpečia silné a stabilné postavenie na svetovej scéne v nadchádzajúcich rokoch.