Tri roky po erupcii sopky Tonga: Objavy, ktoré prekvapili vedcov

Začiatkom roku 2022 sa svet stal svedkom jednej z najnásilnejších sopečných erupcií v modernej histórii. Erupcia sopky Hunga Tonga–Hunga Haʻapai nielenže šokovala planétu svojou intenzitou, ale zároveň vyvolala množstvo otázok ohľadom jej následkov na životné prostredie, klímu a život v okolí sopky. Po troch rokoch od tejto udalosti sa nadvedci stále ponárajú do jej dôsledkov a nové objavy naďalej ohromujú. Poďme sa pozrieť na tie najpôsobivejšie z nich.

Kľúčové poznatky

• Najvyšší vulkanický oblak: Erupcia generovala najvyšší zaznamenaný vulkanický oblak, ktorý dosiahol výšku 57 km.
• Zvláštne blesky: Počas erupcie bolo zaznamenaných neuveriteľných 2 600 bleskov každú minútu.
• Globálne tlakové vlny: Tieto vlny spôsobili vytvorenie plazmových bublín v ionosfére, čo narušilo satelitné komunikácie.
• Zničenie morského prostredia: Na morskom dne pokryla sopečná popol všetok život v okruhu 100 km od sopky.
• Vplyv na ozónovú dieru: Erupcia mohla prispieť k tomu, že sa ozónová diera nad Antarktídou otvára skôr.
• Život na novom ostrove: Ostrov kolonizovali organismy žijúce v horúcich prameňoch a hydrotermálnych prieduchoch, čo poskytuje pohľad na evolúciu života.
• Predzvesti erupcie: Nový typ seizmickej vlny, takzvaná Rayleighova vlna, mohla byť predzvesťou erupcie, čím otvára možnosti pre nové systémy varovania.

Vulkanický oblak a blesky

Erupcia Tongskej sopky sa zviditeľnila svojím vysoko dramatickým vulkanickým oblakom, ktorý dosiahol výšky porovnateľné s najvyššími atmosférickými vrstvami. Táto erupcia prelomila aj rekordy v generovaní bleskov, ktoré počas krátkeho času vytvorili doslova elektrickú búrku nad oblakom popola.

Tlakové vlny a plazmové bubliny

Jav, ktorý je viditeľný najmä na animáciách z vesmíru, ukazuje, ako erupcia vytvorila obrovské tlakové vlny. Tieto vlny spôsobili jedinečný jav: vznik plazmových bublín v ionosfére, ktoré narušili GPS signály.

Zničujúce účinky na morský ekosystém

Erupcia spôsobila, že sa popol rozšíril po morskom dne a zničil väčšinu morsého života v okolí. Táto tichší, ale rovnako dramatický účinok erupcie, bol zaznamenaný až v niekoľko kilometrov od samotnej sopky.

Prečo neovplyvnila klímu?

Hoci niektoré štúdie naznačili, že erupcia mohla prispieť k miernemu otepľovaciemu efektu na Zemi, nevytvorila ochladenie, aké býva spájané so sopečnými erupciami. Napriek očakávaniam, že do vrchných vrstiev atmosféry uniknú sírové zlúčeniny, bola uvoľnená veľká dávka vodnej pary, ktorá sa správa úplne inak.

Rayleighove vlny: Varovanie pred erupciou

Seizmickí vedci využili pokročilé technológie na to, aby identifikovali Rayleighove vlny - seizmické vlny, ktoré sa objavili asi 15 minút pred hlavnou erupciou. Tento objav by mohol poslúžiť na vytvorenie nových systémov varovania pred budúcimi erupciami.

Zamyslenie na záver

Tri roky po erupcii Tongy sa ukazuje, že moderná veda je zdatná v odkrývaní tajomstiev minulých prírodných katastrof. Tieto zistenia nám nielen pomáhajú lepšie pochopiť minulosť, ale ponúkajú aj nástroje pre lepšiu prípravu a ochranu do budúcnosti.

Pre záujemcov o hlbšie štúdium:

1. Van Eaton et al. (2023), Geophysical Research Letters: DOI: 10.1029/2022GL102341
2. Štúdia o mikrobiologickom výskume na ostrove: DOI: 10.1128/mbio.03313-22
3. Analýza klimatických dopadov erupcie: DOI: JCLI-D-23-0437.1

S pokračujúcimi výskumami a novými objavmi sú svet vedy a jeho tajomstvá stále fascinujúce. Poznávanie našej planéty a jej úkazov nás neustále učí viac o našom domove i o tom, ako sa chrániť pred jeho nevyspytateľnými prejavmi.

Približne 49 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.25 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.