Tichá kríza dlhov ohrozuje rozvojové krajiny

Nedávno bol predstavený nový odborný výskum, ktorý upozorňuje na narastajúcu krízu dlhov v rozvojových krajinách. Podľa zistení Spojených národov sa táto kríza často označuje ako "tichá", pretože jej dopady nie sú takmer vôbec cítené v pokročilých ekonomikách. Napriek tomu ohrozuje budúcnosť miliárd ľudí a bráni dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové zistenia, odporúčania a potenciálne riešenia tejto naliehavej situácie.

Kľúčové poznatky

• Rozsah krízy: Viac ako dve tretiny nízkopríjemových krajín sú v súčasnosti v stave dlhovej tiesne alebo čelia vysokému riziku jej vzniku.
• Ľudský dopad: 3,4 miliardy ľudí žije v krajinách, ktoré venujú viac peňazí na úroky ako na zdravotníctvo a vzdelávanie.

Dlгж ako percento HDP

• Dôvody "ticha": Kríza je tichá, pretože jej dopady nie sú takmer vôbec cítené v pokročilých ekonomikách a medzi globálnymi politikmi panuje neochota priznať rozsiahlosť problému.
• Odporúčania: Odborná skupina Spojených národov navrhla 11 politicky a technicky realizovateľných opatrení na riešenie krízy dlhov, ktoré zahŕňajú úľavu od dlhu a preventívne kroky.
• Potreba reforiem: Je potrebné reformovať multilaterálne finančné inštitúcie (MMF, Svetová banka) a podporiť rámec G20 pre riešenie dlhov.

Detailnejší pohľad na krízu dlhov

Problém s dlhom v rozvojových krajinách nie je nový, ale jeho súčasná intenzita predstavuje vážnu hrozbu pre globálny pokrok. Kríza bola zhoršená viacerými faktormi vrátane pandémie COVID-19, rastúcich úrokových sadzieb a inflácie. Tieto systémové šoky viedli k zvýšeniu nákladov na obsluhu dlhu a zároveň obmedzili schopnosť krajín investovať do kritickej infraštruktúry a sociálnych programov.

Podľa odborníkov je dôležité rozlišovať medzi krátkodobými opatreniami na úľavu od dlhu a dlhodobými preventívnymi opatreniami, ktoré zabránia opakovaným krízam. Medzi navrhované riešenia patrí:

• Reštrukturalizácia dlhov: Znovuzhodnotenie podmienok splácania dlhov pre krajiny v ťažkej finančnej situácii.
• Reformy multilaterálnych inštitúcií: Posilnenie úlohy MMF a Svetovej banky pri poskytovaní finančnej pomoci a technickej podpory rozvojovým krajinám.
• Lepšia analýza udržateľnosti dlhu: Rozšírenie rozsahu analýzy neudržateľnosti dlhu na stredne príjemové krajiny, ktoré sú tiež vystavené riziku dlhovej krízy.
• Využitie nečerpaných SDR (Špeciálnych čerpacích práv): Mobilizácia týchto finančných prostriedkov na podporu rozvojových projektov.
• Posilnenie hlasu veriacich krajín: Vytvorenie platformy alebo fóra, ktoré by umožnilo krajinám dlžníkom aktívnejšie sa zapájať do rozhodovacích procesov medzinárodných finančných inštitúcií.

Prístup na mieru a potreba medzinárodného úsilia

Je dôležité si uvedomiť, že každá krajina čelí dlhovej kríze inak. Preto je potrebné pristupovať k riešeniam individuálne a prispôsobiť ich konkrétnym okolnostiam danej krajiny. Príkladmi sú Ghana a Srí Lanka, kde sa uplatňujú špecifické stratégie reštrukturalizácie dlhov.

Úľava z dlhov alebo zmluvných záväzkov počas pandémie COVID-19

Úspešné zvládnutie krízy dlhov si vyžaduje koordinované úsilie na medzinárodnej úrovni. Je potrebné zapojiť všetky zainteresované strany vrátane vlád, multilaterálnych inštitúcií a súkromných veriteľov. Aj keď sa USA stiahli z niektorých iniciatív, je ich pokračujúce zapojenie kľúčové pre implementáciu mnohých odporúčaní.

Zameranie na budúcnosť

Kríza dlhov predstavuje vážnu výzvu pre rozvojové krajiny a celosvetový pokrok. Je však dôležité si uvedomiť, že riešenia existujú. Implementácia odporúčaní odborných skupín Spojených národov a posilnenie medzinárodného úsilia môže pomôcť zmierniť dopady krízy a zabezpečiť udržateľný rozvoj pre všetkých.

Dôležité odkazy:

• Confronting the Debt Crisis: 11 Actions to Unlock Sustainable Financing (odkaz na správu Spojených národov)

Približne 149 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.75 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.