Teológia za hranicou zlomu: Klimatická kríza a Božia dobrota

Nedávno som si vypočul fascinujúcu prednášku Dr. Bethany Sollereder, ktorá sa zaoberá ťažkou otázkou: Ako môžeme chápať Božiu dobrotu a plán v svete, ktorý sa mení tak rýchlo, zvlášť s ohľadom na klimatickú krízu? Prednáška „Teológia za hranicou zlomu“ ponúka hlboký pohľad na to, ako klimatické zmeny ovplyvňujú nielen našu planétu, ale aj naše teologické presvedčenie a miesto človeka v prírode. Sollereder nás vyzýva k prehodnoteniu tradičných teologických konceptov a k otvoreniu sa novým perspektívam, ktoré zahŕňajú hodnotu všetkého stvorenia – nielen ľudstva.

Kľúčové poznatky

• Klimatické zmeny nie sú nové: Zem zažila v minulosti dramatické klimatické výkyvy a hromadné vymierania druhov. Aktuálne podmienky počas holocénu (posledných 10-11 tisíc rokov) boli neobvykle stabilné.
• Vplyv človeka na klímu: Poľnohospodárstvo a domestikácia zvierat v priebehu holocénu umožnili výrazný nárast populácie, čo zásadne ovplyvnilo Zem.
• Hranice prekonané?: Vedci ako Tim Lenton varujú, že sme už mohli prekročiť globálne klimatické hranice a máme obmedzený čas na zabránenie ďalších zmien.

Podiel ľudí, ktorí veria v zmenu klímy a myslia si, že je to vážna hrozba pre ľudstvo.

• Zraniteľnosť potravinových systémov: Naše potraviny sú závislé od malého počtu druhov rastlín a zvierat, čo nás robí zraniteľnými voči klimatickým výkyvom.
• Život pokračuje aj bez človeka: Aj keď teplota stúpa, život na Zemi bude pokračovať – baktérie, archaea a iné nehumánne organizmy sú oveľa odolnejšie.
• Deep Incarnation (Hlboká zotvárnosť): Božia providencia sa môže rozšíriť aj mimo ľudstva, potenciálne zahŕňajúc budúce druhy ako chobotnice alebo slizovky.

Klimatické zmeny v historickom kontexte

Sollereder začína pripomínaním, že klimatické zmeny nie sú pre Zem novinkou. Počas geologickej histórie zažila naša planéta obdobia extrémnych teplôt a chladu, ako aj hromadné vymierania druhov. Dôležité je si uvedomiť, že súčasná stabilita počas holocénu bola relatívne neobvyklá. Táto stabilita umožnila rozvoj poľnohospodárstva a následný nárast ľudskej populácie.

Vplyv človeka a prekonané hranice?

Avšak, práve ľudský zásah do ekosystému výrazne zmenil Zem. Poľnohospodárske praktiky a domestikácia zvierat v priebehu holocénu mali obrovský dopad na klímu. Vedci ako Tim Lenton varujú, že sme už mohli prekročiť tzv. „tipping points“ – kritické body, po ktorých sa klimatické zmeny stanú nezvratnými. To znamená, že aj keby sme okamžite zastavili emisie skleníkových plynov, určité zmeny sú už neodoberateľné.

Zraniteľnosť potravinových systémov a život mimo ľudstva

Našťastie, život na Zemi bude pokračovať aj po tom, čo ľudstvo zmizne. Baktérie, archaea a iné nehumánne formy života sú oveľa odolnejšie voči extrémom a budú prosperovať aj v meniacich sa podmienkach. Naše moderné potravinové systémy sú extrémne zraniteľné. Závisíme od obmedzeného počtu druhov rastlín a zvierat, čo nás robí náchylnými na klimatické katastrofy ako suchá, povodne alebo nedostatok vody.

Teologická rekonštrukcia: Hlboká zotvárnosť a Božia providencia

Sollereder nás vyzýva k prehodnoteniu tradičného teologického pohľadu, ktorý často kladie človeka do centra vesmíru (antropocentrizmus). Namiesto toho navrhuje koncept „hlbokého zotvárstva“ – rozšírenie predstavy o vtelení Boha tak, aby zahŕňalo všetky formy života, vrátane potenciálnych budúcich druhov. Podľa nej by Božia providencia mohla siahať aj mimo ľudstvo a Boh by si mohol vybrať pre vzťah s inými druhmi v budúcnosti, podobne ako si vybral Izrael.

Od zásadnej intervencie k adaptácii: Cesta dopredu

Prednáška sa zaoberá dvoma možnými reakciami na klimatickú krízu: radikálnou intervenciou (napríklad geoengineering) a adaptáciou na zmenu klímy. Obidve možnosti majú svoje teologické dôsledky. Pokusy o zásadnú intervenciu by mohli byť vnímané ako snaha o dominancu nad biosférou, čo je v rozpore s tradičným chápaním starostlivosti o stvorenie (stewardship). Adaptácia na zmenu klímy zase môže zahŕňať prijatie utrpenia a dokonca aj zmiznutie druhov.

Kreativita človeka a Božia tvorivosť: Záhrada v meste?

Sollereder vidí potenciál pre ľudskú kreativitu a spoluprácu s Bohom pri vytváraní novej, stabilnej klímy. Tento obraz by mohol odrážať biblický koncept „Záhrady v meste“ – harmonického spojenia človeka a prírody.

Otázky a neistoty: Cesta ďalej

Prednáška končí uznaním komplexnosti situácie a ponecháva mnoho otázok nezodpovedaných, čím povzbudzuje k ďalšiemu skúmaniu a diskusii o našom postavení vo svete a o tom, ako môžeme žiť v harmónii s prírodou.

Zdroje a odkazy:

• Faraday Institute: https://www.faraday.institute/donate
• Bethany Sollereder - „Choose Your Own Theological Expedition“ (Kniha o teologických pohľadoch na utrpenie)

Približne 168 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.84 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.