Ťažba a zelený kapitalizmus: Globálne nerovnosti
Ťažba zdrojov je neoddeliteľnou súčasťou kapitalizmu, posilňujúcou nerovnosti medzi Global South a North. Video analyzuje extrémne ťaženie, resource nationalism a poly-krízu, zdôrazňujúc potrebu kritického pohľadu na „zelenú“ transformáciu.
Video „Extractive Frontiers | Thea Riofrancos“ od Planet: Critical prináša fascinujúcu analýzu vzťahu medzi extrakciou prírodných zdrojov, kolonializmom a súčasnými geopolitickými zmenami. Rozhovor s autoritou Theou Riofrancos osvetľuje, ako sa extrémne ťaženie zdrojov stalo neoddeliteľnou súčasťou kapitalizmu a ako sa tento systém prejavuje v rôznych častiach sveta, od Global South až po rozvinuté krajiny Severu. Video poukazuje na narastajúcu tendenciu k resource nationalism (národný hospodársky protekcionizmus) a zdôrazňuje potrebu kritického pohľadu na „zelenú kapitalistickú“ transformáciu, ktorá často skrýva staré problémy v novom balení.
Kľúčové poznatky
- Nerovnosť medzi Global South a Global North: Ťažba zdrojov posilňuje historické nerovnosti, keďže krajiny Globálneho Juhu prispievajú väčšou časťou prírodných zdrojov, ale získavajú menej.
- Kolonializmus a extrémne ťaženie: Extrakcia je úzko prepojená s kolonializmom a ideológiami, ktoré znižovali hodnotu domorodých populácií a krajín.
- Resource Nationalism v Global North: Rozvinuté krajiny Severu sa snažia zabezpečiť si prístup k surovinám prostredníctvom národného hospodárskeho protekcionizmu, čím napodobňujú stratégiu Globálneho Juhu.
- Poly-kríza: Svet čelí komplexnej kríze, ktorá vzniká z prepojenia kapitalistického vzťahu k prírodným zdrojom, geopolitických zmien a rýchleho technologického pokroku.
Historické korene extrémneho ťaženia
Ťažba vždy bola neoddeliteľnou súčasťou kapitalizmu a kolonializmu. Už v minulosti sa európske mocnosti spoliehali na ťažbu zdrojov v koloniálnych krajinách, pričom často využívali ideológie, ako terra nullius (ničia zem), aby ospravedlnili odber zdrojov z území obývaných domorodými komunitami. Tento prístup sa prejavoval aj v moderných korporátnych komunikáciách, kde sa devalvujú lokálne prostredie a obyvateľstvo.
Globalizácia kapitalizmu a ťažba
Kapitalizmus, so svojou inherentnou snahou o rast a nové trhy, historicky smeroval ku globálnej expanzii. Táto expanzia často prebiehala prostredníctvom výlučného využívania zdrojov a pracovnej sily v koloniálnych oblastiach. Dnes vidíme, ako sa tento vzor opakuje, len s novými hráčmi a technológiami.
Resource Nationalism: Zmena paradigmy?
V posledných rokoch sme svedkami rastúceho trendu resource nationalism, najmä v krajinách Globálneho Juhu. Tieto štáty sa snažia získať väčšiu ekonomickú suverenitu tým, že kontrolujú svoje prírodné zdroje a presadzujú pridanú hodnotu vo vlastných priemysloch. Namiesto jednoduchého vývozu surovín sa mnohé krajiny usilujú o zapojenie do výroby batérií alebo elektrických vozidiel.
Nové hranice ťaženia v Global North
Zaujímavou zmenou je, že aj rozvinuté krajiny Severu začínajú aktívne podporovať domáce projekty ťažby kritických minerálov. Dôvodom je geopolitická rivalita s Čínou a obavy o stabilitu dodávateľských reťazcov. Táto snaha však často vedie k podobným problémom ako v minulosti, vrátane negatívneho dopadu na životné prostredie a lokálne komunity. Príkladom je aj situácia v Nevade, kde sa stretávajú záujmy korporácií, štátu a domorodých komunít.
Poly-kríza: Prepojené výzvy
Svet čelí tzv. poly-kríze – komplexnej kombinácii kríz, ktoré sú prepojené s kapitalistickým vzťahom k prírodným zdrojom, geopolitickými zmenami a rýchlym technologickým pokrokom. Riešenie týchto výziev si vyžaduje holistický prístup a kritické premýšľanie o súčasných ekonomických modeloch.
Odpor a budúcnosť
Napriek narastajúcim tlakom na zdroje sa objavujú aj formy odporu. Domorodé komunity a aktivisti majú lepší prístup k informáciám a sú viac prepojení, čo im umožňuje efektívnejšie brániť svoje práva a životné prostredie. Je dôležité podporovať tieto iniciatívy a hľadať udržateľné alternatívy ťažby zdrojov.
Zdroje a odporúčania
- Thea Riofrancos: „Extraction: the Frontiers of Green capitalism“ – kniha, ktorá sa podrobne zaoberá témou extrémneho ťaženia a jeho dopadom na svet.
- Ilan Al-Shiba: Študovateľ geopolitických ramifikácií a prepojených kríz.
Je zrejmé, že cesta k udržateľnej budúcnosti si vyžaduje zásadnú zmenu paradigmy v našom vzťahu k prírodným zdrojom a kritické premýšľanie o súčasných ekonomických modeloch.
Približne 198 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.99 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()