Ťažba a zelená transformácia: Prečo bojíme pravdy?
Ťažba surovín pre „zelenú“ transformáciu vedie k novým konfliktom a geopolitickým napätiam. Expertka Nina Djukanović varuje pred ilúziou nekonečného rastu, nedostatkom zdrojov a nekompatibilitou digitálnej a zelenej transformácie. Potrebujeme zmenu spotreby a „sufficiency“.
Nedávno som si pozrela fascinujúce video od Planet: Critical s výskumníčkou Ninou Djukanović, ktoré rozoberá prepojenie medzi zelenou transformáciou, ťažením surovín a geopolitickými rizikami. Video poukazuje na to, že očakávaný prechod k udržateľnejšej budúcnosti je omylom založený na neudržateľných predstavách o nekonečnom raste a dostupnosti zdrojov. Zistila som, že téma je komplexná a vyžaduje si hlboké zamyslenie nad tým, ako pristupujeme k riešeniam klimatickej krízy.
Kľúčové poznatky
- Ťažba ako nový konflikt: Ťažba surovín pre zelenú transformáciu (napr. lítium) vedie k novým konfliktom a geopolitickým napätiam po celom svete, vrátane Európy.
- Vzostup extrémnej pravice: Extrémna pravica často využíva nespokojnosť ľudí s ťažobnými projektmi na získanie politickej moci.
- Nedostatok zdrojov: Prechod na obnoviteľné zdroje energie v súčasnom rozsahu nie je realistický, pretože nemáme dostatok surovín.
- Digitálna a zelená transformácia – nekompatibilita: Oba tieto trendy vyžadujú obrovské množstvo surovín a sú tak vzájomne nevhodné.
- Zmena diskurzu: Klimatický diskurz sa posúva od zmeny životného štýlu k technologickým riešeniam, čo je podľa Djukanovićovej problematické.
Prečo zelená transformácia nie je tak jednoduchá?
Nina Djukanović vo videu argumentuje, že súčasný prístup k zelenej transformácii je založený na ilúzii nekonečného rastu a dostupnosti surovín. Predstavujeme si ju ako prechod na elektrické autá a obnoviteľné zdroje energie, ale zabúdame na to, z čoho tieto technológie vlastne pochádzajú. Ťažba lítia, kobaltu, niklu a ďalších kritických surovín má devastujúci dopad na životné prostredie a miestne komunity po celom svete.
Navyše, prechod na zelenú energiu v súčasnom rozsahu je jednoducho nerealistický. Nemáme dostatok zdrojov na to, aby sme uspokojili potreby celej planéty. Djukanovićová poukazuje na to, že sa sústreďujeme príliš na technologické riešenia a zabúdame na dôležitosť zmeny spotrebného správania.
Geopolitika ťažby: Nový druh vojny?
Ťažením surovín sa mení aj geopolitická mapa sveta. Krajiny, ktoré kontrolujú zdroje kritických surovín, získavajú obrovský politický a ekonomický vplyv. To vedie k novým konfliktom a napätiam medzi štátmi. Djukanovićová tiež upozorňuje na to, že Európska únia sa v tejto oblasti začína správať podobne ako autoritárske režimy, uprednostňujúc kontrolu nad zdrojmi pred ochranou životného prostredia.
Od extrémnej pravice po miestny odpor
Využívanie nespokojnosti ľudí s ťažobnými projektami je tiež strategickou taktikou extrémnej pravice. Táto skupina často zneužíva strach a frustráciu obyvateľov, ktorí sa cítia opustení a ignorovaní, na získanie politickej moci. Na druhej strane, Djukanovićová zdôrazňuje silu miestnych komunitných sietí, ktoré sa po celom svete bránia ťažobným projektom a bojujú za svoje práva a životné prostredie.
Sufficiency: Kľúč k udržateľnej budúcnosti?
Djukanovićová navrhuje zmenu paradigmy – namiesto neustáleho hľadania nových technologických riešení by sme sa mali sústrediť na „sufficiency“ – definovanie akceptovateľných úrovní spotreby pre dobrý život. To znamená, že musíme prestať s nekontrolovaným rastom a začať žiť udržateľnejšie. Je to výzva k zmene nášho myslenia a hodnotového systému.
Zdieľaná budúcnosť: Prepojenie ekologickej krízy a násilia
Djukanovićová zdôrazňuje, že je potrebné pochopiť prepojenie medzi environmentálnou deštrukciou, násilím, militarizáciou a genocídou. Tieto javy nie sú oddelené, ale navzájom sa posilňujú. Pochopenie tejto skutočnosti nám môže pomôcť nájsť morálne jasné riešenia a podporiť solidaritu medzi rôznymi skupinami ľudí, ktorí čelia podobným výzvam.
Čo s tým?
Je čas prestať slepo veriť technologickým zázrakom a začať sa vážne zamýšľať nad tým, ako môžeme žiť udržateľnejšie. Musíme zmeniť náš spotrebný model, podporovať miestne komunity v boji proti ťažobným projektom a presadzovať politiky, ktoré uprednostňujú ochranu životného prostredia pred ekonomickým rastom. Zelená transformácia musí byť spravodlivá a inkluzívna – nemôžeme ju dosiahnuť na úkor zraniteľných populácií.
Dôležité odkazy:
Približne 168 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.84 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()