Tajomstvo signálu z mŕtvej družice zo 60. rokov

Nedávno svet astronómie otriasla zvláštna udalosť – detekcia extrémne silného a krátkeho rádiového signálu. Počas takmer roka sa vedci snažili odhaliť jeho pôvod, no bez úspechu. Nakoniec sa ukázalo, že zdrojom tohto záhadného signálu bola mŕtva družica z 60. rokov! V tomto článku sa pozrieme na príbeh tejto neobyčajnej udalosti a prečo je jej odhalenie tak dôležité.

Kľúčové poznatky

• Ultra-krátky rádiový signál: V roku 2024 bol zaznamenaný signál trvajúci neuveriteľných 30 nanosekúnd, čo je približne 30-násobok najrýchlejšieho predtým známeho FRB.
• Zdroj: Relay 2: Po dôkladnej analýze sa zistilo, že signál pochádza od družice Relay 2, ktorá bola vypustená v roku 1964 a prestala vysielať už v roku 1967.
• Dva možné vysvetlenia: Vedci predpokladajú, že za signálom mohli byť buď dopad mikrometeoritu na družicu alebo elektrostatický výboj hromadujúci sa po celé desaťročia.
• Význam pre budúcnosť: Táto udalosť otvára nové možnosti pre štúdium elektrostatických výbojom a ich vplyvu na satelity, čo môže pomôcť predchádzať poruchám a zlepšiť bezpečnosť vesmírnych misií.

Od fast radio bursts k mŕtvej družici: Cesta za odhalením záhady

Ako uvádza Anton Petrov vo svojom videu, posledných niekoľko rokov sa astronómovia intenzívne venujú výskumu tzv. fast radio bursts (FRB) – rýchlych rádiových zábleskov. Tieto signály sú mimoriadne silné a trvajú len krátku dobu, čo ich robí veľmi ťažko odhaliteľnými a študovateľnými. V apríli 2020 bol zaznamenaný prvý FRB z Mliečnej galaxie, ktorý pochádzal zo SGR 1935+2154 – magnetaru. Toto objavenie potvrdilo, že magnetary môžu byť zdrojom týchto záhadných signálov.

V roku 2024 však ASCAP (Australian Square Kilometre Array Pathfinder) zaznamenal niečo ešte zvláštnejšie – ultra-krátky a extrémne silný rádiový signál trvajúci len 30 nanosekúnd. Analýza spočiatku naznačovala, že signál pochádza z Mliečnej galaxie, čo by mohlo priniesť nové poznatky o vzniku FRB. No čoskoro sa ukázalo, že niečo je v poriadku.

Zvláštna anomália: Problémy s analýzou a neobvyklá vzdialenosť

Približne rok trvalo, kým vedci dokázali signál správne interpretovať. Jedným z hlavných problémov bola skutočnosť, že iba niektoré z 36 rádiových ďalekohľadov v systéme ASCAP boli schopné zachytiť signál. To naznačovalo, že zdroj signálu je veľmi blízko Zemi – menej ako 20 000 km!

Po dôkladnom prešetrí a porovnaní polohy signálu s orbitami tisícok satelitov sa vedci dostali k šokujúcemu zisteniu: zdrojom signálu bola družica Relay 2, vypustená v roku 1964. Táto družica slúžila ako prvý experimentálny komunikačný satelit a hrala dôležitú úlohu v rozvoji rádiovej komunikácie. Napriek tomu, že prestala vysielať už v roku 1967, jej obežná dráha stále pretrváva a teraz sa stala zdrojom neobyčajného rádiového signálu.

Ako je to vôbec možné? Teórie vzniku signálu

Ako mohla mŕtva družica vygenerovať takýto silný a krátky rádiový signál? Vedci navrhujú dve hlavné teórie:

• Dopad mikrometeoritu: Malá častica sa zrazila so satelitom, čo spôsobilo vznik plazmy a následne krátky záblesk rádiového svetla. Podobné javy boli už v minulosti pozorované u iných satelitov.
• Elektrostatický výboj: Po celé desaťročia sa na družici mohol hromadiť statický náboj, ktorý nakoniec vybuchol a vygeneroval rádiový signál. Táto teória je menej známa, ale môže byť veľmi dôležitá pre pochopenie elektrostatických výbojom vo vesmíre.

Prečo je toto odhalenie tak dôležité?

Objavenie mŕtvej družice ako zdroja rádiového signálu má rozsiahle implikácie:

• Nové poznatky o FRB: Hoci sa nejedná o klasický FRB, táto udalosť nám ukazuje, že aj iné javy môžu generovať podobné signály.
• Štúdium elektrostatických výbojom: Táto udalosť otvára nové možnosti pre štúdium elektrostatických výbojom vo vesmíre a ich vplyvu na satelity.
• Zlepšenie bezpečnosti vesmírnych misií: Pochopenie týchto javov môže pomôcť predchádzať poruchám satelitov a zlepšiť bezpečnosť vesmírnych misií.

Zdroje a odkazy

• arXiv: 2506.11462
• Nature: The mysterious fast radio burst from a dead satellite
• arXiv: 2307.02303

Približne 121 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.61 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.