Tajomstvo figy a osy: Hmyz v strave je bežný

Nedávno sa stala kuriózna udalosť – americký obchodník stiahol z trhu viac ako 10-tisíc krabíc brokolicovej polievky, pretože obsahovala nežiadanú ingredienciu: hmyz. A to nie je žiadna výnimka! Pravidelne prichádzame do kontaktu s hmyzom v našej strave – ale koľko ich vlastne jeme a je to vôbec v poriadku? Video TED-Ed sa zaoberá fascinujúcim vzťahom medzi figami a osami, aby nám ukázalo, že konzumácia malých dávok hmyzu je skutočne bežná a možno aj celkom neškodná.

Kľúčové poznatky z videa:

• Symbiotický vzťah: Približne 80 miliónov rokov dozadu sa figy a osy stali prepojenými v symbiotickom vzťahu, kde každá strana závisí od druhej na rozmnožovaní.
• Gynodioecy: Figy majú unikátny systém reprodukcie nazývaný gynodioecy, ktorý sa vyskytuje len u menej ako 1% kvitnúcich rastlín. Niektoré figy produkujú samičie časti pre rozmnožovanie, zatiaľ čo iné (caprifigy) majú aj samčiu časť na produkciu pollénu.
• Domestikácia a zmena: Vďaka genetickej mutácii, ktorá umožnila figám dozrievať bez opelenia osami, sa stali ľahko domestikovateľnými a ich pestovanie sa rozšírilo po celom svete.
• Hmyz v strave je bežný: Aj keď väčšina kupovaných čerstvých fig sú odrody, ktoré nevyžadujú opelenie, sušené figy môžu stále obsahovať osy. A vo všeobecnosti je konzumácia hmyzu v našej strave pomerne bežná a povolená legislatívou.

Figy a osy: Príbeh symbiózy trvajúcej miliónmi rokov

V srdci tohto príbehu stojí figa, ktorá sa na prvý pohľad nezdá ako ovocie – skôr je to akoby vnútorná záhrada, zložená zo stoviek malých kvetov ukrytých v mäkkom plode. A práve tu prichádzajú do hry osy. Pred 80 miliónmi rokov sa figy a malé osy stali prepojenými v pozoruhodnom vzťahu. Osa hľadá figu podľa vône, vnikne cez malý otvor na jej základni a pokúsi sa vyložiť svoje vajcia do kvetov.

Existujú však dva typy fig – bežné figy a caprifigy. V prípade caprifigu osa kladie vajíčka do kvetov, ktoré sa potom premenia na tzv. gály, v ktorých sa vyvíjajú liahnutia osy. Samce vyliezajú prvé, oplodnia samičky a následne vyhryznú cestu von. Samice, už oplodené, opustia figu a odletia hľadať ďalšiu figu na opelenie. V prípade bežných figov kvetiny nemôžu prijať vajíčka osy, takže tá umiera bez potomstva, ale zároveň figu opeľuje.

Domestikácia: Keď ľudia zasiahli do prírody

Pred približne 11 400 rokmi začali ľudia pestovať figy v Jordánskej doline a stali sa tak jednými z prvých domestikovaných plodín. Zlom nastal, keď sa objavila genetická mutácia umožňujúca figám dozrievať bez opelenia osami. Ľudia začali tieto figy šíriť prostredníctvom odrezkov a postupne sa stali populárnymi po celom svete. Dnes ročne sklítime viac ako 1,3 milióna ton fig!

Hmyz v našej strave: Je to nebezpečné?

Takmer všetci sme už niekedy narazili na hmyz v potravinách. A je to celkom bežné. V skutočnosti americká FDA povoľuje určité množstvo hmyzu alebo jeho častí v rôznych potravinách – napríklad do 30 kusov hmyzu na 100 gramov arašidového masla, alebo viac ako 2500 miereniec na 10 gramov chmeľa. Odhaduje sa, že priemerný Američan skonzumuje ročne okolo kilogramu hmyzu! A to bez akýchkoľvek zdravotných komplikácií. Hmyz je navyše súčasťou tradičnej stravy pre viac ako 2 miliardy ľudí a predstavuje relatívne udržateľný zdroj potravy.

Zamyslenie na záver:

Príbeh figy a osy nám ukazuje, aké fascinujúce a komplexné môžu byť vzťahy v prírode. A tiež nás uisťuje, že konzumácia malého množstva hmyzu v našej strave nie je dôvodom na paniku – skôr ide o prirodzenú súčasť potravinového reťazca. Možno by sme sa mali prestať báť a začať si uvedomovať, aké rôznorodé a zaujímavé sú zdroje potravy, ktoré máme k dispozícii.

Zdroje:

• TED-Ed Lesson: Are there really dead wasps in figs?

Približne 105 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.53 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.