Tajomstvá meteoroidov a meteórov: Pohľad z observatória na Skalnatom plese

V najnovšej epizóde podcastu Slovenskej akadémie vied sa Dušan Tomko, odborník zo SAV, vybral s nami až na samotný vrchol Vysokých Tatier, do observatória na Skalnatom plese. Tam nám priateľsky porozprával o fascinujúcom svete meteoroidov, meteórov a meteoritov – od ich pôvodu až po to, ako ich môžeme pozorovať z našej planéty. Počuli sme aj príbehy o histórii observatória, nálezoch meteoritov a pohľade astronóma na vesmír.

Kľúčové poznatky

• Rozdiel medzi meteoroidom, meteorom a meteoritom: Meteoroid je malá častica vo vesmíre, meteor je svetelný jav (hviezda padajúca z neba), ktorý vzniká pri vstupe meteoroidu do atmosféry Zeme, a meteorit je kus meteoroidu, ktorý prežije vstup do atmosféry a dopadne na povrch Zeme.
• Pôvod meteoroidov: Väčšina meteoroidov pochádza z rozpadajúcich sa komét, menšia časť zase z asteroidov.
• Meteorické roje: Vznikajú, keď Zem prechádza cez oblak prachu a úlomkov po kométe. Meteóry potom vyzerajú, ako keby vychádzali z jedného bodu na oblohe – radiantu.
• Panspermia: Teória o tom, že život sa mohol šíriť vesmírom prostredníctvom meteoroidov a komét, prinášajúcich organické molekuly na rôzne planéty.
• Význam observatória: Observatórium na Skalnatom plese je dôležitým centrom vedeckého výskumu, ktorý umožňuje astronómom pozorovať vesmír a študovať jeho tajomstvá.

História observatória a pozorovanie z Tatier

Observatórium na Skalnatom plese bolo postavené už v roku 1943 počas druhej svetovej vojny. Jeho zakladateľ, Dr. Antonín Bečvář, bol nielen astronóm, ale aj klimatológ s vášňou pre vesmír. Vďaka jeho presvedčivosti sa observatóriu podarilo vyhnúť zničeniu zo strany ustupujúcich nemeckých vojsk. Dnes je to moderné vedecké pracovisko, ktoré ponúka jedinečné možnosti pozorovaní nočnej oblohy vďaka svojej polohe vysoko v Tatrách. Práca astronóma na observatóriu nie je len o pozorovaní hviezd cez ďalekohľad – zahŕňa aj spracovanie dát a vedecký výskum.

Meteoroidy, meteory a meteority: Rozlišujme si pojmy

Dušan Tomko nám vysvetlil základné rozdiely medzi týmito tromi pojmami. Meteoroid je malá častica vo vesmíre – môže to byť len zrnko prachu alebo aj väčší kus skaly. Keď meteoroid vstúpi do atmosféry Zeme a začne horieť vďaka treniu, vidíme meteor – často nazývaný padajúca hviezda. Ak sa mu podarí prežiť vstup do atmosféry a dopadne na Zem, stáva sa z neho meteorit.

Pôvod meteoroidov: Kométy a asteroidy

Väčšina meteoroidov pochádza z komét – vesmírnych telies, ktoré sú tvorené ľadom, prachom a skalami. Keď kométa prechádza okolo Slnka, teplo ju začne rozpúšťať a uvoľňovať častice do priestoru, ktoré sa stávajú meteoroidmi. Menšia časť meteoroidov pochádza z asteroidov – skalnatých telies nachádzajúcich sa najmä medzi Marsom a Jupiterom.

Meteorické roje: Tanečné predstavenie na oblohe

Meteorické roje sú fascinujúcim javom, ktorý vzniká vtedy, keď Zem prechádza cez oblak prachu a úlomkov po kométe. V tomto momente vidíme veľa meteórov, ktoré vyzerajú, ako keby vychádzali z jedného bodu na oblohe – radiantu. Najznámejší meteorický roj je Perseidy, ktorý môžeme pozorovať v auguste.

Vesmír a život: Teória panspermie

Dušan Tomko sa venoval aj zaujímavej téme panspermie – teórie, ktorá hovorí, že život sa mohol šíriť vesmírom prostredníctvom meteoroidov a komét. Vedci zistili, že na asteroide Bennu bolo nájdených až 14 z 20 potrebných aminokyselín – základných stavebných prvkov života. To podporuje myšlienku, že organické molekuly mohli byť prinášané na Zem prostredníctvom vesmírnych telies.

Astronómia a viera: Nie sú si protipólmi?

Záver podcastu sa venoval zaujímavému pohľadu astronóma na vzťah medzi vedou a vierou. Dušan Tomko, ktorý je aj veriaci človek, tvrdí, že tieto dve oblasti nie sú si navzájom protipólmi. Veda nám umožňuje pochopiť svet okolo nás, zatiaľ čo viera nám dáva odpovede na otázky o živote a jeho účele.

Odporúčania a záver

Dušan Tomko odporúča pre oddych sci-fi komédie namiesto čítania vedeckých článkov. Astronómia je fascinujúca oblasť, ktorá nám umožňuje objavovať tajomstvá vesmíru. Observatórium na Skalnatom plese je dôležitým centrom vedeckého výskumu a ponúka jedinečné možnosti pozorovaní nočnej oblohy.

Zdroje a odkazy:

• Slovenská akadémia vied: https://www.sav.sk/

Približne 181 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.91 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.