Tajomstvá kométy 3I/ATLAS: Pôvod z iného slnečného systému

Kométa 3I/ATLAS, objavená v júli 2025, sa stala predmetom rozsiahleho vedeckého záujmu. Pôvodne vyvolala vlny spekulácií o mimozemskom živote, podobne ako film „Don’t Look Up“, no vedci sa systematicky snažia odhaliť jej skutočné vlastnosti a pôvod pomocou pozorovaní z rôznych zdrojov – vrátane vesmírnych observatórií. V tomto článku si prejdeme kľúčové zistenia, ktoré nám pomáhajú pochopiť túto mimoriadnu návštevníčku našej slnečnej sústavy.

Kľúčové poznatky

• Interštelárna kométa: 3I/ATLAS je potvrdená ako interštelárna, čo znamená, že pochádza z iného hviezdneho systému.
• Unikálne zloženie: Kométa vykazuje neobvyklé zloženie, najmä vysoký obsah oxidu uhličitého (CO2) a anomálny pomer niklu k železu.
• Voda ďaleko od Slnka: Detekcia vodíkových iónov v prekvapivo veľkej vzdialenosti od Slnka naznačuje neobvyklý spôsob uvoľňovania vody.
• Pozorovanie z Marsu: Hoci sa pokus o priame pozorovanie kométy zo sondy ExoMars nepodaril, samotný fakt snahy je dôležitý pre budúce misie.

Pôvod a štruktúra: Cesta z iného slnečného systému

Kométa 3I/ATLAS sa pohybuje po extrémnej hyperbolickej trajektórii, čo potvrdzuje jej interštelárny pôvod. Odhaduje sa, že má vek vyše 7,6 miliardy rokov – teda je staršia ako samotná naša slnečná sústava! Pôvodne sa predpokladalo, že kométa má jadro s priemerom až 20 kilometrov, no pozorovanie pomocou Hubbleovho vesmírneho teleskopu túto hodnotu znížilo na približne 5,6 kilometra. Táto obrovská štruktúra nesie v sebe informácie o podmienkach a stave iného slnečného systému, odkiaľ pochádza.

Zloženie kométy: Oxid uhličitý a anomálie v pomere kovov

James Webb Space Telescope (JWST) potvrdil vysoký obsah oxidu uhličitého (CO2) v kométe 3I/ATLAS, čo je pre kométu veľmi neobvyklé. Väčšina komét v našej slnečnej sústave má vyšší podiel vody. Tento nález naznačuje, že kométa vznikla v prostredí s odlišnými chemickými podmienkami ako tie, ktoré vládli pri vzniku našej slnečnej sústavy.

Ďalšou zaujímavosťou je pomer niklu k železu v kométe. Tento pomer je výrazne vyšší ako u Slnka, čo vedcov prekvapilo a vyvolalo otázky o pôvode týchto kovov. Pozorovanie ukázalo, že tento pomer sa mení s priblížením kométy k Slnku, čo naznačuje možný vplyv organických látok na zloženie kométy.

Uvoľňovanie vody: Nový mechanizmus?

Detekcia vodíkových iónov (produkt rozpadu vody) vo vzdialenosti až 3 astronomické jednotky od Slnka (AU) – čo je trikrát ďalej ako Zem od Slnka – bola prekvapujúca. V tejto vzdialenosti by sa voda nemala uvoľňovať, pretože nie je dostatočne zahriata slnečným žiarením. Vedci predpokladajú, že vodík pochádza z malých, ľadom obalených prachových častíc, ktoré sú vyvrhované z kométy vplyvom slnečného vetra a tlaku žiarenia. Tento mechanizmus uvoľňovania vody je pre kométu neobvyklý a môže nám pomôcť lepšie pochopiť procesy prebiehajúce na povrchu interštelárnych telies.

Pozorovanie z Marsu: Ťažké, ale dôležité

Európska vesmírna agentúra (ESA) sa pokúsila o priame pozorovanie kométy 3I/ATLAS pomocou sondy ExoMars na Marse. Kvôli slabému jasu kométy sa však nepodarilo získať uspokojivé snímky. Napriek neúspechu je tento pokus dôležitý, pretože ukazuje možnosť pozorovať interštelárne objekty priamo z povrchu iných planét. Budúce misie, ako sú Europa Clipper a Juice, môžu poskytnúť nové údaje o iónovom chvoste kométy v novembri 2025.

Význam pre vedecký výskum: Okno do iných slnečných systémov

Kométa 3I/ATLAS predstavuje unikátnu príležitosť študovať zloženie a pôvod telies z iných hviezdnych systémov. Analýza jej zloženia nám môže pomôcť lepšie pochopiť procesy formovania komét a planét v rôznych prostrediach, a tak aj rozšíriť naše poznatky o vzniku slnečných sústav vo vesmíre.

Zdroje:

• ESA – ExoMars and Mars Express observe comet 3I/ATLAS: https://www.esa.int/Science_Exploration/Space_Science/ESA_s_ExoMars_and_Mars_Express_observe_comet_3I_ATLAS
• ArXiv – Various research papers on 3I/Atlas: https://arxiv.org/pdf/2510.13222, https://arxiv.org/pdf/2510.11779, https://arxiv.org/pdf/2510.02817, https://arxiv.org/pdf/2509.26053

Približne 150 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.75 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.