Tajomstvá histórie: Kolaps doby bronzovej a kapitalizmus

V tomto fascinujúcom videu sa Profesor Jiang ponoril do udalostí, ktoré viedli k rozsiahlemu kolapsu civilizácií na konci doby bronzovej (približne okolo 1200 pred n. l.). Ukazuje, že tento kolaps nebol náhodný, ale nevyhnutným dôsledkom vzniku prvotnej formy kapitalizmu a jeho inherentných slabostí. Od civilizácií riek Egypta a Mezopotámie až po vzdialenú dolinu Indus – všetky boli prepojené globálnou sieťou obchodu, ktorá bola poháňaná ťažbou a obchodom s cínom, kľúčovou zložkou bronzu. Ale ako to všetko skončilo? Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Kľúčové poznatky

• Doba bronzová: Globálna sieť: Civilizácie doby bronzovej boli prepojené rozsiahlou obchodnou sieťou, ktorá umožňovala výmenu surovín a luxusného tovaru.
• Cín ako kapitál: Ťažba a kontrola nad cínom sa stala kľúčovým faktorom moci a bohatstva.
• Kolaps doby bronzovej: Okolo roku 1200 pred n. l. došlo k rozsiahlemu kolapsu civilizácií, ktorý bol spôsobený kombináciou faktorov vrátane klimatických zmien, migrácie, vojen a revolúcií.
• Kapitál a ľudská povaha: Profesor Jiang tvrdí, že jadrom problému bola samotná podstata kapitálu, ktorá mení ľudskú povahu a vedie k sebeckým konaniam a nakoniec aj k zániku systému.
• Paralely s dnešným svetom: Video poukazuje na znepokojujúce paralely medzi dobou bronzovej a súčasnou globalizovanou ekonomikou, naznačujúc potenciálne riziko podobného kolapsu.

Vznik doby bronzovej: Zbrane, obchod a vznik miest

Prvé štyri veľké civilizácie – Egypt, Mezopotámia, dolina Indus a Čína – vďaka blízkosti k riekam dosiahli obrovský pokrok v poľnohospodárstve a obchode. Konštantné vojny medzi mestskými štátmi podnietili inovácie, najmä vývoj bronzu – zliatiny cínu a medi. Cín bol vzácny a ťažko dostupný, čo viedlo k rozširovaniu obchodných trás a vzniku nových miest, ktoré sa stali centrami obchodu. Tieto cesty spájali rôzne kultúry a civilizácie, čím vytvárali prvotnú formu globalizovaného sveta.

Dolina Indus: Výnimka z pravidla?

Zatiaľ čo ostatné civilizácie boli pohltené vojnou a expanziou, dolina Indus sa vyvinula miernejšou cestou. Neexistujú tu náznaky vojenských zariadení alebo agresívneho správania. Cín bol využívaný predovšetkým na výrobu keramiky a šperkov, čo naznačuje spoločnosť zameranú na umenie a status, nie na vojenské ciele.

Bronz ako kapitál: Od zbraní k hodnote

Postupom času sa bronz stal viac než len materiálom pre zbrane. Stal sa formou kapitálu – univerzálnou hodnotou, ktorá mohla byť uložená a presúvaná. To viedlo k rýchlej globalizácii, pretože civilizácie usilovali o kontrolu nad obchodnými trasami a zdrojmi bronzu.

Kolaps doby bronzovej: Perfektná búrka

Okolo roku 1200 pred n. l. sa svet prepadol do chaosu. Civilizácie v Číne, Egypte a Mezopotámii boli zničené. „Morský národ“, pravdepodobne utečenci z Európy, prispel k destabilizácii situácie. Profesor Jiang identifikuje niekoľko faktorov, ktoré viedli k tomuto kolapsu: klimatické zmeny (sucho a hladomor), migračná kríza, zemetrasenia, revolúcie a občianske vojny.

Kapitál a ľudská povaha: Zrkadlo súčasnosti?

Profesor Jiang tvrdí, že jadrom problému bola samotná podstata kapitálu. Nadmerné bohatstvo mení fungovanie mozgu, znižuje empatiu a podporuje túžbu po moci a večnom živote. Miliardári sa uchopia extrémnych metód – od transfúzií krvi až po stavbu bunkrov – aby bojovali proti strachu zo smrti a udržali si svoj status. Profesor naznačuje, že dokonca aj uctievanie Satana môže byť prejavom snahy vyhnúť sa božskému súdu za získavanie bohatstva.

Zmena paradigmy: Od palácových ekonomík k mestským štátom

Po kolapse doby bronzovej sa svet zmenil. Centralizované palácové ekonomiky ustúpili nezávislým mestským štátom (polis) v Grécku, čo podnietilo súťaž a inovácie. Vznikol nový systém písania – abeceda – ktorý uľahčil šírenie informácií a prispieval k rozvoju literatúry a umenia.

Homér a sloboda slova: Nový začiatok?

Kolaps cenzúry umožnil vzniku takých osobností, ako bol Homér, ktorého diela prispeli k rozkvetu kultúry a umeleckej tvorby. Tento nový začiatok priniesol so sebou slobodu slova a inovatívne myšlienky.

Závery: Učíme sa z minulosti?

Video profesora Jianga je znepokojujúcou pripomienkou toho, že aj najväčšie civilizácie môžu padnúť. Paralely medzi dobou bronzovej a súčasným svetom sú alarmujúce. Je na nás, aby sme si uvedomili nebezpečenstvá inherentné v systéme založenom na nekontrolovanom kapitále a snažili sa o udržateľnejšiu a spravodlivejšiu budúcnosť.

Referencie:

• Debt – David Graeber
• 1177 BC – Eric H. Cline
• Predictably Irrational – Dan Ariely

Približne 181 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.91 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.