Tajomné krátery v Sibíri – nové vysvetlenie?

V odľahlých oblastiach Sibíri sa už vyše desaťročia objavujú zvláštne javy: obrovské, explozívnymi výbuchmi vytvorené diery. Tieto „Giant East Siberian Gas Emission Craters“ (GEC) dlho fascinovali vedcov a laikov rovnako. Anton Petrov vo svojom najnovšom videu prináša rozsiahlu analýzu týchto anomálií a predstavuje nový výskum, ktorý by mohol konečne odhaliť ich pôvod. Poďme sa pozrieť na to, čo vieme a prečo je toto zistenie dôležité pre pochopenie dopadu klimatických zmien.

Ako vznikajú tieto krátery?

Po prvý raz boli GEC zaznamenané v roku 2012 a ich výskyt vyvolal množstvo otázok. Pôvodne sa predpokladalo, že by mohli byť výsledkom vulkanickej činnosti, meteoritov alebo dokonca vojenských aktivít. Žiadna z týchto teórií však nebola definitívne potvrdená.

Nový výskum, ktorý Petrov predstavuje, ponúka komplexný model vysvetľujúci vznik GEC v štyroch fázach:

1. Hromadenie plynu: Pod zemou sa hromadí metán a ďalšie plyny pozdĺž rozsiahlych zlomov. Teplo z hlbín Zeme prispieva k tomuto procesu.
2. Katastrofické uvoľnenie: Stúpajúce teploty spôsobujú, že permafrost (trvalo zmrznutá pôda) sa stáva tenším a nakoniec praskne. Uvoľnený plyn exploduje a vytláča do vzduchu zeminu a ľad.
3. Kolaps krátera: Po výbuchu kráter ďalej prepadá, čím vytvára charakteristické vrstvy a záhyby na jeho stene.
4. Zasypávanie: Kráter sa postupne zapĺňa sedimentom a vodou, pričom časom môže pripomínať obyčajné jazero.

Tento proces Petrov názorne ilustruje metaforou „šampanského efektu“ – rýchle uvoľnenie plynu vytvára tlak, ktorý vyrazí ďalšie materiály z krátera a formuje jeho valcovitý tvar.

Prispevky k globálnemu oteplovaniu podľa plynu a zdroja

Prečo práve v týchto oblastiach?

GEC sa nachádzajú najmä na polostrovoch Jamal a Gydan, hoci permafrost je rozsiahly po celej Arktíde. Výskum naznačuje, že špecifické geologické podmienky – prítomnosť zlomov a variácie v hrúbke permafrostu – sú kľúčové pre vznik týchto kráterov.

Klimatická zmena a metán: Nebezpečný kruh?

Výskyt GEC je priamo spojený s klimatickými zmenami. Topiaci sa permafrost uvoľňuje obrovské množstvo skrytých plynov, vrátane metánu – silného skleníkového plynu. Toto uvoľnenie môže viesť k tzv. metánovej spätnej väzbe, kde ďalšie teplo vedie k ďalšiemu topeniu permafrostu a následnému uvoľňovaniu metánu, čím sa ešte zhoršuje klimatická kríza.

Prispievanie k zvýšeniu globálnej priemernej povrchovej teploty plynom

Podobné javy pravdepodobne prebiehali aj v minulosti, napríklad počas Holocénneho klimaxu (teplejšieho obdobia pred tisíckami rokov). S ohľadom na súčasné globálne otepľovanie je možné, že sa GEC stanú častejšími a rozsiahlejšími.

Kľúčové poznatky:

• GEC sú výsledkom explozívneho uvoľňovania plynu z permafrostu.
• Výskyt je spojený so špecifickými geologickými podmienkami a variáciou hrúbky permafrostu.
• Klimatické zmeny sú hlavným faktorom, ktorý vedie k topeniu permafrostu a uvoľňovaniu metánu.
• Metánová spätná väzba predstavuje vážne riziko pre globálne otepľovanie.
• Podobné javy pravdepodobne existovali aj v minulosti a môžu sa stať častejšími v budúcnosti.

Čo to znamená pre nás?

Objav GEC je ďalším varovaním pred dopadom klimatických zmien na Arktídu. Uvoľňovanie metánu z permafrostu predstavuje vážnu hrozbu, ktorá môže výrazne urýchliť globálne otepľovanie a viesť k nepredvídateľným následkom pre celú planétu. Je preto nevyhnutné, aby sme sa snažili zmierniť klimatické zmeny a chrániť krehké ekosystémy Arktídy.

Prispievanie fosílnych palív a využívania pôdy k globálnemu oteplovaniu

Zdroje:

• https://agupubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1029/2024GL108987
• https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0048969725016821?via%3Dihub
• https://en.wikipedia.org/wiki/Gas_emission_crater

Približne 154 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.77 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.